Pavlína Fichta Čierna: Presádzanie

Autorka zaznamenáva rozprávanie ženy, autentickej pacientky trpiacej mánio-depresívnou poruchou, o svojom duševnom ochorení, ktoré zasahuje do jej bežného života a ovplyvňuje jej existenciu...

Inv. č.: F-94
Autorka: Pavlína Fichta Čierna
Názov diela: Presádzanie

Rok vzniku: 2010

Technika: video

Materiál: DVD nosič

Minutáž: 13 min

Značenie: neznačené

– – –
Autorka vo videu Presádzanie zaznamenáva rozprávanie ženy, autentickej pacientky trpiacej mánio-depresívnou poruchou, o svojom duševnom ochorení, ktoré zasahuje do jej bežného života a ovplyvňuje jej existenciu. Video, ktorého výsledkom je jeden záber bez použitia strihu, je postavené na monológu aktérky a statickej kamere. Vzhľadom na to, že autorka vstupuje do citlivej privátnej zóny, anonymitu hrdinky zaisťuje záber, v ktorom absentuje tvár a oko kamery je zaostrené na činnosť, presádzanie kvetu, vykonávanú počas rozprávania. V takto nastavenom dokumente sme svedkami osobnej výpovede ženy o traumatických zážitkoch spojených s jej duševným rozpoložením a o dôvodoch, ktoré mohli spustiť jej ochorenie. V spomienkach sa vracia k problematickým vzťahom v rodine, predovšetkým k zlému vzťahu s matkou, ktorý generačne prenáša aj na vlastné deti, čoho dôsledkom je totálna deštrukcia jej rodiny. Pri rekapitulovaní a prehodnocovaní svojej životnej situácie nejde len o akýsi druh terapie a vyrovnávania sa s chorobou, ale pacientka dáva aj isté rady, či návody, ako sa niektorým situáciám vyhnúť alebo ich urobiť inak, uvádzajúc príklady vlastného „zlyhania“. Presádzanie kvetu počas rozprávania môžeme vnímať aj ako symbol pacientkinho želania vymaniť sa spod vplyvu vážnej psychickej choroby a snahy o začlenenie do bežného života. Ide tu o akýsi pokus o nový začiatok, ktorý by mohol dobre vystihnúť pojem „refresh“ prepožičaný z počítačovej terminológie, ktorý používame, ak chceme niečo, čo sa pokazilo obnoviť, oživiť.

Presádzanie je jedno z  videí autorky, v ktorých tematizuje život žien, pričom sa zameriava na hraničné situácie, v ktorých sa jej hrdinky ocitli, či už je to domáce násilie (Rekonštrukcia, 2005), alkoholizmus (Správa o reáliách Evy Č. , 2005), alebo problém uplatniť sa na trhu práce (Zo scenára Jaroslavy Vislockej (2007). Tento záujem o svet žien a potreba zdieľať s nimi ich starosti sa objavuje kontinuálne a to aj v prácach, ktoré majú autobiografický charakter (Sestra otca mojej mamy a rodinné a politické súvislosti, 2009).

Pavlína Fichta Čierna vstúpila na umeleckú scénu v prvej polovici 90. rokov 20. storočia a postupne si vybudovala pozíciu autorky rešpektovanej nielen na Slovensku ale aj v stredoeurópskom priestore. Ťažiskovo sa venuje videu, ale pracuje aj s digitálnymi médiami, fotografiou, objektmi a inštaláciou. Dôležitým znakom autorkinej tvorby sú nosné témy, ku ktorým sa opakovane vracia a skúma ich vždy z iného zorného uhla využívajúc celú škálu médií. Jej prácu môžeme považovať aj za príklad uplatnenia sociologicko-psychologických stratégií v umení. Vo svojom tematickom spektre tvorby sa sústreďuje na problémy súčasnej spoločnosti, na život ľudí, mužov a žien, ktorí žijú v jej blízkom okolí, pochádzajú z rôznych sociálnych prostredí, a často vďaka svojmu hendikepu žijú v spoločenskej izolácii alebo sa na okraj spoločnosti dostali v dôsledku nepriaznivých životných okolností, ktorým nedokázali vzdorovať. Od roku 2000 sa autorka začala intenzívne venovať problematike súvisiacej s  procesom liečenia, užívania liekov a ich vedľajších účinkov ako aj s otázkou zdravotného stavu či dokonca stavu životného prostredia a jeho vplyvu na kvalitu ľudského života. V poslednom období vytvorila niekoľko spoločných projektov so svojím mužom, výtvarníkom Antonom Čiernym.

Pavlína Fichta Čierna sa narodila v roku 1967 v Žiline. V rokoch 1987 – 1993 študovala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V rokoch 1995 – 2000 pedagogicky pôsobila na VŠVU – Katedra II. a KPF Trnavskej univerzity v Ružomberku. Od roku 2010 pôsobí externe na Žilinskej univerzite a v roku 2013 sa stala absolventkou doktorandského štúdia na Katedre intermédií a multimédií FVU Akadémie umení v Banskej Bystrici. Získala niekoľko ocenení: čestné uznanie – Súčasná slovenská grafika XIII. (Štátna galéria Banská Bystrica, 1996), Cenu Oskára Čepana (SCCA Bratislava, 2002), víťazka ceny – Short and Savory: Festival of Short Films by Women (York College / CUNY, New York, 2010). Autorkyne diela sú zastúpené okrem iných v zbierkach významných zahraničných inštitúcií ako MACBA v Barcelone, MOT – Múzeum súčasného umenia v Tokiu alebo Małopolska Fundacja Muzeum Sztuki Współczesnej v Krakove.

Barbora Geržová


Akvizíciu z verejných zdrojov podporilo MKSR