Murin Michal: Podpis Michala Murina, môjho otca…

Digitálna tlač Podpis Michala Murina, môjho otca z roku 1970 a moje podpisy z rokov 1985 a 1998 pochádza z autorovej otvorenej série signatúr, ktoré realizuje už od roku 1999 v rôznych mediálnych podobách od kresby, grafiky, partitúry cez objekty a inštalácie až po projekt digitálnej architektúry.

Inv. č. F-73

Autor: Murin Michal
Názov diela: Podpis Michala Murina, môjho otca z roku 1970 a moje podpisy z rokov 1985 a 1998

Rok vzniku: 2011
Technika: digitálna tlač
Materiál: papier
Rozmery: 140 x 100 cm

Digitálna tlač Podpis Michala Murina, môjho otca z roku 1970 a moje podpisy z rokov 1985 a 1998 pochádza z autorovej otvorenej série signatúr, ktoré realizuje už od roku 1999 v rôznych mediálnych podobách od kresby, grafiky, partitúry cez objekty a inštalácie až po projekt digitálnej architektúry. Vyvrcholením tejto línie jeho tvorby je Múzeum súčasného umenia v signatúre (2003), ktorý v roku 2009 previedol do 3D virtuálnej reality. Práca so signatúrou Michal Murin, odkazuje na genézu umelcovho podpisu, ktorá sa odvíja od originálnej signatúry jeho otca Michala Murina z roku 1971 cez autorov podpis z rokov 1985 a 1998, kedy sa jej forma vykryštalizovala do dnešnej podoby. Pri interpretácii umeleckého diela, ktoré sa neprezentuje inak, ako formou podpisu (signatúry) sa často zdôrazňujú dva aspekty. Jeden súvisí so signatúrou ako symbolom, ak ho čítame v zložitom kontexte filozofie jazyka (Ludwig Wittgenstein, Jacques Derrida) a idey smrti autora (Roland Barthes, Michel Foucault). Druhý s autobiografickými črtami diela, s rodinou históriou. Skutočnosť, že si autor aproprioval otcov podpis, by sme mohli čítať ako istý spôsob vyrovnávania sa s jeho predčasnou smrťou. Keď v roku 1981 zomrel, autor mal iba osemnásť rokov. V tomto kontexte by mohlo ísť o vyjadrenie pocty, o symbol kontinuity, o tradičnú patrilineárnu predstavu syna ako pokračovateľa rodu, ktorý od otca niečo prevzal a zdedil. Dielo však môžeme spájať aj s opačnými asociáciami, ak zdôrazníme akt privlastnia, teda zmocnenia sa niečoho, čo patrilo inej osobe a bolo spojené s jej identitou.

Michal Murin patrí k silnej strednej generácii intermediálnych umelcov. Na umeleckú scénu vstúpil koncom 80. rokov 20. storočia ako zakladateľ a člen pohybového divadla Balvan. Vo svojom výtvarnom programe, intenzívne rozvíjanom od 90. Rokov, sa prezentuje ako tvorca inštalácií, objektov, performancií, akcií, venuje sa zvuku, novým médiám a konceptuálnemu umeniu. Rovnako široké spektrum charakterizuje témy, ktorým sa vo svojej tvorbe venuje. Okrem autobiografickch sebaprojekcií, v ktorých skúma premeny identity, vrátane rodových otázok, sú to aj témy politické, v ktorých reaguje na dobové tenzie v spoločnosti. V poslednom období sa intenzívne venuje sociálnej kuratele a umeleckému kurátorstvu, v rámci ktorého spolupracuje s umelcom Milanom Adamčiakom.

Michal Murin sa narodil v roku 1963 v Prešove. Pôvodne študoval ekonomicko-matematické modely na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave (1981 – 1985). Jeho intenzívny záujem o výtvarné umenie a vizuálnu kultúru vyústil koncom 90. rokov do štúdia umenia. V rokoch 1999 – 2001 absolvoval odbor konceptuálne tendencie (Prof. Peter Rónai) na Katedre výtvarných umění na Vysokém učení technickém v Brne. V rokoch 2000 – 2003 bol doktorandom na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (prof. Dezider Tóth). Od roku 2004 vedie ateliér Digitálnych médií na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici a od roku od 2011 je vedúci ateliéru Nové média na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach.

Barbora Geržová