Michal Czinege — Stratený ostrov 13

Obraz Stratený ostrov 13 je nefigurálna, abstraktná kompozícia, ktorú špecifickým spôsobom ovplyvnil technologický proces, na základe ktorého vznikla. V prípade Michala Czinegeho sa predobrazom podobne koncipovaných malieb stáva predloha, väčšinou fotografický záznam výsekov krajiny, alebo iný technický obraz prevzatý z novín, časopisov, či filmu. S touto predlohou autor ďalej manipuluje, upravuje ju v počítači, prostredníctvom digitálnych programov mení jej ostrosť, farebnosť, veľkosť, ako aj vrstvenie pôvodného záberu. Až po týchto úpravách je predloha pripravená stať sa podkladom pre výslednú akrylovú maľbu. Obraz je síce autonómnym dielom, ale súčasne je i prácou, prostredníctvom ktorej umelec skúma nielen vzťah klasického média maľby a digitálnych technológií, ale aj možnosti samotnej maľby. Je zaujímavé, že autor považuje počítač iba za prostriedok, dobovú pomôcku, ktorá mu zjednodušuje prácu, hoci pripúšťa, i zážitok z objavu vecí, ktoré nie sú voľným okom viditeľné: „Malý obrázok si zväčším a môžem detailne pozorovať figúry v pozadí a objavovať veci, ktoré boli pôvodne nenápadné a nedôležité. Mám z toho až taký detektívny zážitok.“¹ Czinege často hľadá inšpiráciu aj vo filmoch. Nejde však o prepis filmových scén, ale skôr o zachytenie atmosféry, prípadne je spojenie s filmom prítomné v názve jeho malieb, ako v obraze Stratený ostrov, keď zoberieme do úvahy existenciu filmu s identickým titulom.

Michal Czinege patrí ku generácii mladým autorov vstupujúcich na výtvarnú scénu v 2. polovici nultých rokov 21. storočia a je reprezentantom tzv. mladej maľby. Patrí k prvým významným študentom 4. ateliéru Ivana Csudaia na VŠVU, ktorí sa vrátili k závesnému obrazu bez toho, aby sa stavali do opozície voči digitálnym médiám, práve naopak, skúsenosti získané prácou s počítačom dokázali invenčne transformovať do maľby.