Martin Derner: Predjedlo

Kniha ako umelecký objekt tvorí samostatnú kapitolu v tvorbe Martina Dernera, ktorej sa venuje od roku 2005.

derner

Inv. č.: F-77
Autor: Martin Derner
Názov diela: Predjedlo

Rok vzniku: 2007
Technika: kombinovaná technika
Materiál: kombinovaný materiál
Rozmery: 22,5 x 12,5 x 17 cm
Značenie: neznačené

Východiskom tvorby Martina Dernera je grafika, ktorej tradičný jazyk pretvára či už pomocou počítačových programov, alebo posunom do sochárskych foriem ako reliéf a objekt. Pre jeho diela je charakteristický sústavný dialóg medzi plochou a priestorom, svojský humor, irónia, vytváranie nových, nečakaných a často absurdných obrazov a situácií. Rád si prisvojuje vizualitu minulosti (napr. staré pohľadnice) alebo klasické žánre dejín umenia, ktoré manipuluje, deštruuje a komentuje súčasným výtvarným jazykom. Tieto zásahy vytvára napríklad premaľbou, prekrývaním, frézovaním, rezaním, hĺbením či vyprázdňovaním.

„Doterajšia tvorba Martina Dernera vykazuje bohatú, no výrazovo zhutnenú škálu novej vizuálnej reči (jazyka), ktorá sa drží svojho grafického základu, ale polemizuje s ním v intenciách nových, hybridných druhov, žánrov a disciplín umenia, ako aj kategórií estetična, vrátane estetiky myslenia. Svoj tvorivý program odvíja autor cestou analytického (sčasti aj retrospektívneho) a polemického skúmania hraníc média od kresby, cez hutné čierno-biele znakové grafiky, rozvinuté vo viacerých stratégiách postupu budovania vizuálneho jazyka do škály priestorových presahov, až po objekty. Rovnako myšlienková a ideová báza jeho tvorby vykazuje viacvrstvovosť, ambivalentnú a pluralitnú ideovosť, ktorá je pregnantným výrazom svojej neukotvenej doby.“ [1]

Kniha ako umelecký objekt tvorí samostatnú kapitolu v tvorbe Martina Dernera, ktorej sa venuje od roku 2005. Prevažne sochárskymi postupmi zasahuje do samotných publikácií a mení ich na objekty, ktorých nové významové roviny súvisia buď s ich obsahom, formálnou a estetickou stránkou, alebo ich spoločenskými konotáciami. Dielo Predjedlo je latinsko-slovenský / slovensko-latinský slovník, v ktorom je „zapichnutá“ lyžica. Týmto veľmi jednoduchým, no výrazným a vtipným gestom vytvára autor úplne novú situáciu a posúva tradičný objekt do novej roviny čítania. Latinčina bola štátnym jazykom Rímskej ríše, jazykom stredovekých vzdelancov, a napriek tomu, že je už v dnešnej dobe mŕtvym jazykom (nikto ňou už aktívne nehovorí), ostala liturgickým jazykom rímskokatolíckej cirkvi a úradným jazykom Vatikánu, používa sa v napr. biológií, medicíne alebo práve. Z latinčiny sa vyvinuli dnešné románske jazyky (ako taliančina, francúzština, španielčina atď.), no aj v Slovenčine používame množstvo výrazov, ktoré z nej pochádzajú. Taktiež používame latinku, čiže písmo, ktoré sa vyvinulo z latinskej abecedy a je najrozšírenejšou formou písma na svete.

Veľmi dôležitý je tu samotný názov diela nesúci obsahový význam, ktorý je možné interpretovať viacerými spôsobmi. Latinčina je základom západnej civilizácie, čiže ako jazyk je akýmsi „predjedlom“ k ostatným európskym jazykom. Zároveň je to veľmi komplexný a náročný jazyk, ktorému dnes rozumie len málo ľudí, preto sa dá názov vnímať aj ako ironický komentár tejto nezrozumiteľnosti. Predjedlo zväčša tvorí len malý a ľahký predkrm, po ktorom nasleduje samotné hlavné jedlo, no v danom kontexte stavia Derner túto logiku na hlavu. S podobnou stratégiou pracuje množstvo súčasných výtvarníkov, kedy zoberú každodenný predmet a často jednoduchým zásahom alebo posunom významu zmenia jeho funkciu a vytvoria tak novú, často vtipnú alebo absurdnú situáciu. Gesto „zapichnutej“ lyžice by sme mohli ďalej interpretovať ako náznak možnej snahy o porozumenie, o „strávenie“ tohto jazyka, ktorá však zlyhala a preto zostal tento „pokrm pre dušu“ (knihy a všeobecne literatúra) zanechaný nedotknutý, pričom sme z neho ani „neochutnali“.
___
MARTIN DERNER sa narodil v roku 1973 v Košiciach. V rokoch 1996-2002 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave na Katedre grafiky a iných médií v Ateliéri voľnej a farebnej grafiky (doc. Vojtech Kolenčík, akad. mal.). V roku 1998 absolvoval študijný pobyt na Akademii sztuk pięknych v poľskej Poznani, v roku 1999 na University of Newcastle upon Tyne, Spojené kráľovstvo. Od roku 2005 pedagogicky pôsobí ako odborný asistent na Katedre grafiky Fakulty výtvarných umení na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Žije a tvorí v Bratislave, okrem voľného umenia sa venuje grafickému dizajnu.

Text: Omar Mirza
Foto: Slavomír Žákovič

Literatúra:
[1] Alena Vrbanová, in: Martin Derner, autorský katalóg, Bratislava 2009, nepaginované, ISBN 978-80-970254-1-0.


Akvizíciu z verejných zdrojov podporilo MKSR