Obrázok
Na paši pri rieke Nitre
Obrázok
Historický cintorín pri bývalom Kamaldulskom kláštore na Zobore v Nitre

Pozeráme sa tu cez rieku na jej druhý breh, ktorého ľavú časť zaberajú stromy, vpravo vidíme ženu s troma kravami. Výjav je skicovitý, uvoľnený, pozadie je rozpité vo farbách, na malej ploche obrazu je atmosféra zachytená presvedčivo, bez nutnosti detailmi dopovedať videné. V podstate ide o jednoduchú žánrovú krajinku, no ak sa na ňu pozrieme zo širšieho kontextu autorovej tvorby, zistíme, že je to preňho netypické dielo. „Dedinským“ témam, ako napríklad pasenie dobytka, sa Ľudovít Slamka takmer vôbec nevenoval, v jeho krajinárskej tvorbe prevažujú mestské motívy, technika akvarelu je uňho pomerne vzácna. V zbierke Nitrianskej galérie nájdeme už len jeden akvarel z tohto obdobia, ktorý je podobný atmosférou i farebnosťou, no nie námetom – zobrazuje starý cintorín (O 1934 – Ľudovít Slamka: Historický cintorín pri bývalom Kamaldulskom kláštore na Zobore v Nitre, 1930 – 1939, akvarel na papieri, 18 x 14 cm).

Tridsiate roky 20. storočia boli poznačené svetovou hospodárskou krízou, nástupom viacerých autokratických režimov a nestabilnou politickou situáciou v Európe i vo svete, nezamestnanosťou, vysťahovalectvom a sociálnymi problémami. Tieto témy boli reflektované aj v slovenskom umení. Čerstvý absolvent budapeštianskej Akadémie umení Ľudovít Slamka sa počas celého desaťročia venoval rôznym sociálno-kritickým motívom, z ktorých najvýraznejšie zarezonovali jeho expresívne a naturalisticky ladené portréty ľudí na okraji spoločnosti, a to žobrákov, tulákov či robotníkov. Mnoho obrazov z 30. rokov je, žiaľ, navždy stratených.1 V zbierke Nitrianskej galérie však nájdeme z tohto obdobia jeden z vrcholných Slamkových obrazov, v ktorom expresívnym, ba až groteskným spôsobom zachytil dve stareny modliace sa ruženec pri cintorínskej bráne (O 262 – Ľudovít Slamka: Pri cintoríne, 1936, olej na plátne, 87 x 71 cm) 

Druhá svetová vojna zastavila Slamkov sľubný autorský vývoj, a keďže z finančných dôvodov nemohol naďalej pôsobiť v slobodnom povolaní, umenie sa neskôr stalo v podstate už len jeho záľubou, ktorou nereagoval na aktuálne tendencie v maľbe. Napriek tomu sa jeho tvorba opäť stáva zaujímavou v 60. rokoch 20. storočia, keď sa venoval prevažne mestským vedutám – pohľadom na uličky, zákutia, historické pamiatky i sídliská Nitry, vytvoril však aj niekoľko „prímorských“ obrazov inšpirovaných cestami do Juhoslávie, Bulharska a Talianska. Ľudovít Slamka bol síce regionálnym autorom a jeho štýl nebol na tú dobu nejako výrazne progresívny, no dôležitým sa nám javí hlavne z dokumentačného hľadiska, keďže zaujímavým spôsobom zachytil v tom čase prebiehajúcu masívnu novú výstavbu Nitry. Nitrianska galéria vlastní z tohto obdobia takmer štyri desiatky olejomalieb, v ktorých svojimi charakteristickými krátkymi a energickými ťahmi štetca, hrubými čiernymi obrysovými líniami a farebnou paletou, vystihujúcou svetelnú atmosféru denného či ročného obdobia, zachytil zrod nových sídlisk a rôznych verejných budov od Slovenskej poľnohospodárskej univerzity až po Liečebný ústav na Zobore.

Ľudovít Slamka (25. 8. 1906, Nitra – 22. 5. 1969, Nitra)

V rokoch 1913 – 1921 navštevoval Štátne reálne gymnázium v Nitre. Tu sa zoznámil s ďalšími významnými nitrianskymi rodákmi – Edmundom Massányim, z ktorého sa neskôr tiež stal výtvarník, a Štefanom Valentom, budúcim zakladateľom Nitrianskej galérie. Všetci traja navštevovali krúžok kreslenia, ktorý viedol profesor českého pôvodu Oldřich Kalandra. Slamka v rokoch 1921 – 1924 študoval na Obchodnej akadémii v Prahe, v roku 1924 navštevoval Súkromnú umeleckú školu Gustáva Mallého v Bratislave. V rokoch 1925 – 1926 študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe u prof. Jakuba Obrovského. V rokoch 1926 – 1931 študoval na Akadémii umení v Budapešti, kde boli jeho pedagógmi Emil László Baranszky (figurálna maľba a kompozícia) a Ferenc Olgyay (grafika), no na Slamkovu tvorbu, jeho maliarsky prejav a používanie farebnosti mal najväčší vplyv pobyt v ateliéri u prof. Júliusa (Gyulu) Rudnaya. Z jeho študentského obdobia sa v zbierke Nitrianskej galérie nachádza zhruba stovka kresbových štúdií, prevažne ženských aktov. Zaujímavosťou je, že niektoré z nich podpisoval pomaďarčene „Szlamka Lajos“ alebo „Szlamka“, pravdepodobne pre štúdium v Budapešti. Po štúdiách sa vrátil do Nitry a zriadil si ateliér v rodičovskom dome na vtedajšej Dolnotabánskej ulici, kde dnes stojí bývalý obchodný dom Prior. Pred druhou svetovou vojnou bol členom Umeleckej besedy Slovenska, v roku 1938 sa zúčastnil výstavy slovenského umenia v New Yorku. V tomto období sa okrem už spomínaných sociálno-kritických tém venoval portrétom (aj na zákazku), krajinomaľbe, zriedkavejšie zátišiam či iným žánrovým motívom. Realita druhej svetovej vojny a s ňou spojený nedostatok objednávok zapríčinili, že sa pre existenčné problémy musel vzdať slobodného povolania umelca a od roku 1940 pôsobil ako pedagóg na odbornom učilišti v Nitre. Od roku 1946 vyučoval odborné a architektonické kreslenie na Priemyselnej škole stavebnej v Nitre až do svojej náhlej smrti spôsobenej mozgovou príhodou, ktorá ho postihla doma v ateliéri.

— Omar Mirza, august 2023

Poznámky

1 Medvecký, nepaginované.

Použitá literatúra

HUČKOVÁ, Marta. Súpútnici, Edmund Massányi 1907-1966, Ľudovít Slamka 1906-1969: maliari nitrianskych vedút. Nitra: Nitrianska galéria, 2006. ISBN 8085746301.

MEDVECKÝ, Ľudovít. Július Bártfay: sochy – Ľudovít Slamka: obrazy. Nitra: Nitrianska galéria v Nitre, október – november 1966. [katalóg z výstavy] 

VÁROSS, Marián. Slovenské výtvarné umenie 1918-1945. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1960.

Inv. č.: O 1961
Autor: Ľudovít Slamka
Názov diela: Na paši pri rieke Nitre

Rok vzniku: 1934
Technika: akvarel
Materiál: papier
Rozmery: výška 18,5 cm; šírka 23 cm
Značenie: vo dole: Slamka