Libuša Čtveráková — Pri kávičke

Napriek tomu, že dielo nie je signované autorkou Libušou Čtverákovou dokumentuje jej nezameniteľný autorský rukopis. Artefakt “Pri kávičke” patrí k dielam, v ktorom objavujeme sugestívny prienik estetického zážitku, nie vytrhnutý z kontextu životných situácií, zobrazujúci príjemné prežívané momenty človeka.

Keramická kompozícia zasadená do pravej časti starého rámu pôsobí na vnímateľa citlivo i milo. Hoci autorka využila pri tvorbe diela pre ňu typické expresívne prevedenie, vnímame z profilu stvárnenú mladú ženu vychutnávajúcu si s pôžitkom, pri prestretom stolíku s vázičkou, svoj obľúbený nápoj – kávu v útulnej kaviarničke, snáď U Michala pod Michalskou bránou, ktorá bola koncom 20. storočia obľúbeným miestom stretnutí bratislavských intelektuálov – maliarov, sochárov, kunsthistorikov, spisovateľov i básnikov. Jedným z mnohých bol i Emil Boleslav Lukáč (1900–1979), staručký decentný pán v čiernom kabáte, v neodmysliteľnom klobúku, s bielym šálom a paličkou. 

Mladá žena možno na niekoho čaká, a vo svojich spomienkach myslí s úsmevom na príjemné chvíle, alebo si iba tak vychutnáva momentálnu pohodu každodenného rituálu. Tvár sediacej mladej ženy dotvára nonšalantný účes.

Čtverákovej farebná škála kompozície je takmer Rudnayovská ¹, pohybujúca sa v rozmedzí pálených hnedavých a červenavých tónov, ktorú oživuje iba obrus béžovo-hnedej farby, voľne nariasený a padajúci do priestoru, presahujúci rám obrazu.

V tomto artefakte, tak ako u všetkých diel autorky, vnímame nepredstierateľný hlboký vzťah k človeku, preniknutý hlbokým optimizmom, ktorý sa stal rozhodujúcim činiteľom formovania jej tvorivého profilu. Keramický reliéf “Pri kávičke” možno priradiť k etape “úsmevných” keramických prác, z konca 90. rokov 20. storočia. Kompozícia je spojením vtipného nadhľadu s filozofickým zameraním na ľudskú bytosť vo vzácnom harmonickom súlade myšlienkového a tvarového prístupu.

Libuša Čtveráková oslovila svojou tvorbou mnohých obdivovateľov jej diel. K nim patril i významný slovenský básnik, prozaik, publicista a prekladateľ Rudolf Čižmárik (1949–2008), ktorý jej venoval nasledujúcu báseň:

Keramikárke 

Stvoriteľka človeka a vecí z najzázračnejšej
obyčajnej hliny,
pohládza prstami povrch
a preniká až do hĺbky podstaty.

Stvoriteľka človeka a vecí – keramikárka Libuška
prehovorí prostredníctvom tvaru
a fantáziou sýti
kúty ateliéru.

Dajte si pozor, vážení,
potknete sa tu o svoje vlastné detstvo
a spomeniete si na krásu,
ktorú už prikryl sivý popol všedných dní.

Z rozprávky do rozprávky,
ako zo stanice do stanice.
Z každého peróna Vám kývnu blíženci
smútkov a radostí.