Koller Július, Bez názvu

Obraz prevedený akrylovým sprejom na plátne sa dá zaradiť do širšej série malieb sprejom...

O-2095-Koller.jpg

Inv. č. O-2095

Autor: Július Koller
Názov diela: Bez názvu
Rok vzniku: 2003
Technika: akryl
Materiál: plátno
Rozmery: 105,5 x 105,5 cm
Značenie: v strede dole: Július Koller 2003; ručne štetcom, tlačeným písmom, čiernou farbou

Obraz prevedený akrylovým sprejom na plátne sa dá zaradiť do širšej série malieb sprejom, v ktorých Július Koller pracoval s rôznymi symbolmi a interpunkčnými znamienkami. Pre Kollerovu tvorbu bola ťažisková práve práca s pojmami, znakmi a textom. Už v ranom období svojej tvorby v 60. rokoch vytváral pomocou pečiatok textové karty – oznamy. Typickým bol preňho otáznik, ktorým spochybňoval všetko naokolo a zároveň kládol nekonečný sled otázok, na ktoré v podstate ani neočakával odpovede.

Na obraze Bez názvu vidíme zhluk rôznofarebných symbolov (čierny slovenský dvojkríž, červená hviezda, biely znak dolára, žltý hákový kríž), ktoré navzájom splývajú a vytvárajú chaotickú, no zároveň homogénnu masu. Voľbou ľahko dešifrovateľných a všeobecne známych symbolov sa Koller pokúšal nájsť univerzálny nástroj komunikácie, ktorým chcel vyjadriť svoje postoje. V tomto prípade je zhluk symbolov narážkou na rôzne spoločensko-politické systémy (nacizmus, komunizmus, kapitalizmus), ktoré sa behom 20. storočia vystriedali v Európe, teda aj na Slovensku. Na veľmi malej ploche je tu pomocou pomerne radikálnej obsahovej a dejovej skratky zhrnutý historický vývoj celej našej spoločnosti. Splývaním symbolov autor naznačuje, že všetky diktatúry, ale aj „slobodné“ politické systémy ako kapitalizmus, majú v podstate ten istý základ. V kontexte Kollerovej tvorby môžeme tento spoločný základ chápať ako potláčanie slobody jednotlivca, keďže Koller bol zástancom absolútnej slobody nielen v umení, ale aj v živote, keďže umenie a život vnímal ako identické súčasti existencie.

Z formálneho hľadiska je táto maľba zaujímavá tým, že vďaka použitiu spreja, sivého podkladu a gestického, až primitívneho rukopisu, evokuje graffiti. Podobné symboly nastriekané na stenách a múroch v mestách po celom svete sú anonymnými vyjadreniami zovšeobecnených postojov, ktoré však nemajú hlbšie zdôvodnenie, resp. nevyjadrujú osobný názor autora. Sú len signálnym a priamočiarym vyjadrením jedinca, ktorý sa takto snaží osloviť okoloidúceho „diváka“. V Kollerovom prípade táto chaotická spleť „svetonázorov“ vyjadruje s razanciou podobnou graffiti naopak aj autorov osobný postoj, vďaka čomu má divák oveľa väčší priestor na interpretáciu diela a najmä na zamyslenie sa nad jeho odkazom.

JÚLIUS KOLLER sa narodil 28. 5. 1939 v Piešťanoch, zomrel 17. 8. 2007 v Bratislave. V rokoch 1959-65 študoval maľbu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u prof. Želibského. V rokoch 1990-1993 pôsobil spolu s Petrom Rónaiom v združení Nová vážnosť. V roku 2003 vystavoval v rámci medzinárodného kurátorského výberu (sekcia Utopické stanoviská) na 50. Bienále v Benátkach. Pred rokom 1989 patril k neoficiálnej alternatívnej scéne. Je označovaný ako priekopník konceptuálneho umenia na Slovensku a je jedným z najvystavovanejších slovenských výtvarníkov v zahraničí. Od šesťdesiatych rokov začal spochybňovať tradičné kategórie výtvarného umenia a chápanie umeleckého diela (Anti-happeningy, Anti-maľby). Prisvojovaním reality, spájaním svojho života s umeleckou tvorbou či premenou každodenných situácií na tzv. „kultúrne situácie“ (ktoré označoval aj ako „U.F.O. – Univerzálno-kultúrna Futurologická Operácia“) stieral hranice medzi umením a bežným životom. Tvoril koncepty, akcie, fotoakcie, obrazy, svoju tvorbu označoval ako „Neumenie“, seba samého ako U.F.O.-nauta.

Omar Mirza