Július Koller — Bez názvu

Obraz prevedený akrylovým sprejom na plátne sa dá zaradiť do širšej série malieb sprejom, v ktorých Július Koller pracoval s rôznymi symbolmi a interpunkčnými znamienkami. Pre Kollerovu tvorbu bola ťažisková práve práca s pojmami, znakmi a textom. Už v ranom období svojej tvorby v 60. rokoch vytváral pomocou pečiatok textové karty – oznamy. Typickým bol preňho otáznik, ktorým spochybňoval všetko naokolo a zároveň kládol nekonečný sled otázok, na ktoré v podstate ani neočakával odpovede.

Na obraze Bez názvu vidíme zhluk rôznofarebných symbolov (čierny slovenský dvojkríž, červená hviezda, biely znak dolára, žltý hákový kríž), ktoré navzájom splývajú a vytvárajú chaotickú, no zároveň homogénnu masu. Voľbou ľahko dešifrovateľných a všeobecne známych symbolov sa Koller pokúšal nájsť univerzálny nástroj komunikácie, ktorým chcel vyjadriť svoje postoje. V tomto prípade je zhluk symbolov narážkou na rôzne spoločensko-politické systémy (nacizmus, komunizmus, kapitalizmus), ktoré sa behom 20. storočia vystriedali v Európe, teda aj na Slovensku. Na veľmi malej ploche je tu pomocou pomerne radikálnej obsahovej a dejovej skratky zhrnutý historický vývoj celej našej spoločnosti. Splývaním symbolov autor naznačuje, že všetky diktatúry, ale aj „slobodné“ politické systémy ako kapitalizmus, majú v podstate ten istý základ. V kontexte Kollerovej tvorby môžeme tento spoločný základ chápať ako potláčanie slobody jednotlivca, keďže Koller bol zástancom absolútnej slobody nielen v umení, ale aj v živote, keďže umenie a život vnímal ako identické súčasti existencie.

Z formálneho hľadiska je táto maľba zaujímavá tým, že vďaka použitiu spreja, sivého podkladu a gestického, až primitívneho rukopisu, evokuje graffiti. Podobné symboly nastriekané na stenách a múroch v mestách po celom svete sú anonymnými vyjadreniami zovšeobecnených postojov, ktoré však nemajú hlbšie zdôvodnenie, resp. nevyjadrujú osobný názor autora. Sú len signálnym a priamočiarym vyjadrením jedinca, ktorý sa takto snaží osloviť okoloidúceho „diváka“. V Kollerovom prípade táto chaotická spleť „svetonázorov“ vyjadruje s razanciou podobnou graffiti naopak aj autorov osobný postoj, vďaka čomu má divák oveľa väčší priestor na interpretáciu diela a najmä na zamyslenie sa nad jeho odkazom.