Jana Želibská — Svetelné body 3

Práca Svetelné body 3 pochádza zo série štyroch svetelných objektov Svetelné body 1 - 4, na ktorých sú zobrazené zväčšené fragmenty nahého ženského tela, s dôrazom na erotogénne detaily, akými sú ústa, prsia, pupok a pohlavie...

F-33-Zelibska

Inv. č. F-33

autor: Jana Želibská
názov diela: Svetelné body 3
rok vzniku: 1980
technika: svetelný objekt
materiál: drevo, fotoplátno, tlejivka
rozmery: 41,5 x 40,5 cm
značenie: neznačené

Práca Svetelné body 3 pochádza zo série štyroch svetelných objektov Svetelné body 1 – 4, na ktorých sú zobrazené zväčšené fragmenty nahého ženského tela, s dôrazom na erotogénne detaily, akými sú ústa, prsia, pupok a pohlavie. Intímne časti ženského tela, v tomto prípade oblasť pupka, sú nahradené drobnou žiarovkou – svetelným bodom, ktorý sa stáva výrazným prvkom celej kompozície. V tomto cykle objektov, ako aj vo väčšine svojho umeleckého programu tematizuje ženské telo, telesnosť a sexualitu a  narúša zaužívaný systém rodových stereotypov. Jej snahou bolo nielen ironizovať stereotypný mužský pohľad na ženu ako na jednoznačný objekt sexuálnej túžby, ale aj oponovať predstave ženy ako pasívneho objektu. Vo viacerých neskorších prácach otočila situáciu a muža, ktorý bol doteraz v pozícii pozorovateľa urobila objektom svojho vlastného pozorovania (Jej pohľad na neho, 1996). Dielo Svetelné body 3 zapožičané zo zbierok Nitrianskej galérie bolo vystavené na prestížnej medzinárodnej výstave Gender Check, ktorej zámerom bolo mapovať rodové aspekty umenia bývalej východnej Európy (Museum Moderner Kunst, Stiftung Ludwig, Viedeň,  2009).

Autorka je prvou predstaviteľkou feminizmu na Slovensku a súčasne jednou z kľúčových osobností silnej generácie vstupujúcej na scénu v 60. rokoch 20. storočia. Kritike rodových stereotypov sa venuje dlhodobo a rozpracováva ich od svojho vstupu na umeleckú scénu,  kedy bola téma sexuality ešte tabuizovaná. Začiatky jej tvorby sú spojené s absorbovaním prvkov neodadaizmu, pop artu a nového realizmu, ale veľmi skoro sa jej tvorba vyprofilovala k individuálnemu autorskému programu. Pracuje s rôznymi médiami od objektu a environmentu, cez inštaláciu, až po akciu a video.

Jana Želibská sa narodila 3. mája 1941 v Olomouci. V rokoch 1959 – 1966 študovala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Už v roku 1967 sa uskutočnila autorkina prvá individuálna výstava Možnosti odkrývania v Galérii Cypriána Majerníka v Bratislave a o dva roky neskôr ďalšia samostatná výstava Kandarya-Mahádeva (indický chrám lásky).Na prelome 60. a 70. rokov participovala na viacerých akciách Alexa Mlynárčika (Keby všetky vlaky sveta/Deň radosti v Zakamennom, Memoriál Edgara Degasa v Liptovskom Mikuláši a Bratislave, 1971) a uskutočnila prvú vlastnú akciu Snubenie jari (Dolné Orešany, 1970). Začiatkom 70. rokov sa zúčastnila na dôležitých kolektívnych výstavách, ktoré uzatvárali liberálne šesťdesiate roky a ohlasovali zmenu politickej situácie po neúspechu Pražskej jari (Polymuzický priestor I, socha, objekt, svetlo, hudba, Piešťany, 1970 I. Otvorený ateliér, Bratislave 1970). V 70. rokoch, keď bol opakovane nastolený totalitný režim patrila k neoficiálnej výtvarnej scéne. V rokoch 1982 – 1984 participovala na štyroch pokračovaniach akčných Terénov. Po páde režimu sa jej hlavným umeleckým médiom stalo video.

Barbora Geržová


Akvizíciu z verejných zdrojov podporilo MKSR