Anton Jasusch — Náladová krajina

Anton Jasusch bol najvýznamnejším predstaviteľom košickej moderny a zároveň jedným z najdôležitejších osobností slovenského umenia prvej polovice 20. storočia. Vytvoril si svojský, originálny maliarsky program, ktorý staval na expresívno-secesnom prejave...

Inv. č.: O 36

Autor: Anton Jasusch
Názov: Náladová krajina

Rok vzniku: 1958-1963
Technika: olej
Materiál: kartón
Rozmery: 49 x 61.5 cm
Značenie: podpis, vpravo dole štetcom: Jasusch

Anton Jasusch bol najvýznamnejším predstaviteľom košickej moderny[1] a zároveň jedným z najdôležitejších osobností slovenského umenia prvej polovice 20. storočia. Vytvoril si svojský, originálny maliarsky program, ktorý staval na expresívno-secesnom prejave, abstrahovaniu tvarov, podmanivej hry s farbou a vyjadrovaniu sa k základným ontologickým otázkam, ktoré sú stále aktuálne aj pre súčasného diváka. Napriek tomu sa mu za jeho života nedostalo väčšieho uznania a pochopenia, či už zo strany odbornej alebo laickej verejnosti, jeho tvorba taktiež veľmi nevyhovovala ani neskoršiemu komunistickému režimu. Jasuschov umelecký prínos bol docenený až v nedávnom období, a to predovšetkým v súvislosti s hlbším výskumom „fenoménu“ košickej moderny.[2]

Vo svojej ranej výtvarnej produkcii (1908 – 1914) čerpal poučenie z dobových umeleckých tendencií, najmä symbolizmu, secesie a expresionizmu. Výrazne ho ovplyvnilo poznanie tvorby Konštantína Kővári-Kačmarika, Józsefa Rippla-Rónaia či Ferdinanda Katonu, s ktorým sa blízko priatelil. Jasusch sa v tomto období venoval prevažne maľbe krajín a motívov z každodenného života. Využíval skôr zjednodušenú obrazovú kompozíciu, pričom sa viac zameriaval na otázky farby, plochy a línie – teda zaujímal sa o problémy maľby ako takej, čo napokon skúmal počas celej svojej tvorby. Prvá svetová vojna znamenala pre Jasuscha prelom tak v osobnom živote, ako i v maliarskom programe.[3] Zážitky z frontu a zajateckých táborov, rovnako putovanie domov skrz krajiny Ďalekého východu mali na neho intenzívny vplyv a  znamenali jeho obrat k existenciálnym témam, hľadaniu podstaty bytia, čo bezprostredne premietal do svojich malieb.  Práve tieto diela, vzniknuté medzi rokmi 1920 až 1924[4], sú považované za vrchol Jasuschovej tvorby. Je pre nich charakteristická kombinácia secesno-expresívneho prejavu s modernistickým spôsobom výstavby obrazu. Maľby sú typické svojou silnou symbolikou a alegorickými výjavmi, tematizujúcimi ideu všemocného hýbateľa – nadľudskej, duchovnej, ničivej sily „určujúcej osudy vesmíru, našej planéty, ľudstva i jednotlivého človeka.“ [5]V obrazoch z uvedeného obdobia je často prítomný Jasuschov kritický či sarkastický postoj, ktorý používal na vyjadrenie ľudskej nemožnosti vzdorovať svojmu vopred danému osudu[6] Po tejto významnej tvorivej perióde nadobudla autorova produkcia zrejme z dôvodu psychickej i fyzickej vyčerpanosti kvalitatívne kolísavý, konvenčnejší charakter.

Posledné výraznejšie obdobie tvorby Antona Jasuscha nastalo až v závere jeho života. V roku 1958 sa konala autorova samostatná výstava v Košiciach, ktorá opätovne predstavila diela z 20. rokov. U Jasuscha, ktorý mal až vtedy možnosť vidieť tieto maľby po prvýkrát od bratislavskej prezentácie v roku 1924, zmienená expozícia podnietila húževnatú výtvarnú produkciu.[7] Maliar na prelome 50. a 60. rokov 20. storočia vytvoril veľké množstvo nových obrazov s motívmi z vidieckeho života či druhej svetovej vojny, ako napr. výjavy z koncentračných táborov a zobrazenia partizánov. Rovnako sa venoval i krajinomaľbe, čoho dokladom je aj dielo zo zbierky Nitrianskej galérie s názvom Náladová krajina, ktoré vzniklo práve v tomto období.[8]

Jedná sa o rozmerovo komornejšiu olejomaľbu na kartóne. Jasusch najmä v záverečnej etape svojej tvorby využíval pre maľbu lacnejšie materiály ako plátno, a to zrejme z finančných dôvodov.[9] Dielo je obdĺžnikového formátu s horizontálnou orientáciou, čím nadväzuje na dlhú tradíciu krajinárskych zobrazení. Námetom maľby je pohľad na vidiecku krajinu. Uplatňuje sa tu jednoduchá trojuholníková kompozícia, akcentovaná na stredovú os. Výjav pozostáva z troch obrazových plánov: popredie tvorí rozľahlá plocha orného poľa, v centrálnej časti sú zobrazené drevené ľudové domy, pomedzi ktoré vyrastá zeleň a posledný plán pokrýva obloha so slnkom, nachádzajúcim sa v pravej hornej časti obrazu. Dynamiku do kompozície vnáša diagonálne radenie jednotlivých prvkov, ako aj samotné neukončenie výjavu, pokračujúce za hranice rámu. V zásade strohé zobrazenie ozvláštňujú organické, zaoblené línie, ktoré priznávajú Jasuschove poučenie zo secesie a taktiež prudké, hrubé obrysy tvarov, nadväzujúce na nemecký expresionizmus. Autor na obrazovej ploche modernistickým spôsobom eliminoval prvky a tvary, čím sa hlavným výrazovým prostriedkom diela stala farba. V maľbe dominuje hnedo-zelená farebnosť. Divákov zrak je pomocou hry s farbou nasmerovaný najmä do ústrednej časti obrazu. Takmer monotónna obrazová farebnosť je tu narušená svetlými odtieňmi oblakov či bielymi fasádami domov. Rovnako je centrálna časť zvýraznená aj prostredníctvom znázornenia dopadajúcich slnečných lúčov v podobe odtieňov žltej a kratšími ťahmi oranžovej, ktoré v stretoch so zelenou tvoria jemne pulzujúci kontrast. Hrubé a prudké nánosy chladných, tmavších či zemitých farebných tónov v kompozícii spôsobujú ponurú, nostalgickú atmosféru. Spolu s abstraktne vyobrazeným motívom vidieckej krajiny, vlnitými a arabeskovými tvarmi s farebne kontrastujúcimi obrysmi vytvára obraz na diváka silné emocionálne pôsobenie. Olejomaľba Náladová krajina uvedenými znakmi formálne nadväzuje na Jasuschove výnimočné diela z 20. rokov a je zároveň jednou z najreprezentatívnejších ukážok autorovej rozmanitej tvorby neskoršieho obdobia.

Anton Jasusch sa narodil 25. apríla 1882 v Košiciach. Od roku 1904 študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti pod vedením profesora Eduarda Balla, následne v štúdiách pokračoval na mníchovskej Akadémii výtvarných umení (1906) a na parížskej Académie Julien (1907). V roku 1908 sa vrátil naspäť do rodných Košíc, kde pôsobil do začiatku prvej svetovej vojny, kedy musel narukovať. V roku 1916 sa dostal do ruského zajatia, z ktorého sa vrátil cestou cez Ďaleký východ až v roku 1920. Odvtedy sa natrvalo usadil v Košiciach, kde žil a tvoril až do svojej smrti v júli 1965.

Mária Janušová

september 2017


Poznámky:

[1] Výraz „košická moderna“ označuje košickú umeleckú scénu 20. rokov 20.storočia. Košice sa v tomto období stali centrom pre modernizmus a avantgardu, a to najmä vďaka svojej kultúrnej tradícii či tolerantnej spoločenskej atmosfére, ktorá v meste vládla. Z mesta sa vykryštalizovalo ideálne zázemie pre nové umelecké smery a hnutia, predovšetkým kvôli tunajšiemu otvorenému publiku. Pôsobili tu významní domáci i zahraniční umelci. V Košiciach si našli azyl ľavicoví emigranti, ktorí utiekli z horthyovského Maďarska (napr. Gejza Schiller, Alexander Bortnyik, János Kmetty), taktiež sem prišli českí (napr. František Foltýn), ako aj nemeckí modernisti. Typickým znakom bolo časté migrovanie umelcov a s tým súvisiace striedanie umeleckých tendencií. Okrem Antona Jasuscha k dôležitým slovenským predstaviteľom košickej moderny patril Eugen Krón a Konštantín Bauer. Pozri bližšie: KISS-SZEMÁN, Zsófia – LEŠKOVÁ, Lena (eds.): Košická moderna. Umenie Košíc v dvadsiatych rokoch 20. storočia. Východoslovenská galéria: Košice 2013.

[2] Výskumu košickej moderny sa venovali najmä kunsthistoričky Zuzana Bartošová a Zsófia Kiss-Széman.

[3] Jasuschovu osobnú premenu po návrate z vojny opísal Tomáš Štraus: „Životom i fyzickým zdravím prekypujúci športovec sa zmenil na telesne i psychicky zruinovaného bedára. Z neobyčajne spoločenského o všetko sa zaujímajúceho bystrého mladíka stal sa na celý život samotár.“ ŠTRAUS, Tomáš: Anton Jasusch a zrod východoslovenskej avantgardy dvadsiatych rokov. Vydavateľstvo Slovenského fondu výtvarných umení: Bratislava 1966, s. 50.

[4] Hornú hranicu tejto periódy vymedzujú Jasuschove výstavy v Košiciach a v Bratislave, ktoré sa konali v roku 1924. ABELOVSKÝ, Ján – BAJCUROVÁ, Katarína: Výtvarná moderna Slovenska. Maliarstvo a sochárstvo 1890 – 1949. Vydavateľstvo Peter Popelka – Vydavateľstvo Slovart: Bratislava 1997, s. 177.

[5] Ibidem, s. 179.

[6] Zuzana Bartošová vysvetľuje posolstvo zmienených Jasuschových diel s motívmi kozmu nasledovne: „človek [je] len zanedbateľnou súčasťou celku, osudovosť, ktorej sa treba podriadiť, inými slovami neschopnosť zmocniť sa vlastnej budúcnosti, zmieriť sa s osudom a popri náboženskej viere veriť aj v reinkarnáciu putujúcich duší, vo večný kolobeh života […].“ BARTOŠOVÁ, Zuzana: Medzivojnové Košice ako centrum umeleckého diania. In: BARTOŠOVÁ, Zuzana – LEŠKOVÁ, Lena: Košická moderna a jej presahy. [Kat. výst.]. Východoslovenská galéria: Košice 2013, s. 51.

[7] KISS-SZÉMAN, Žofia: Anton Jaszusch. Maliar a vizionár. [Kurátorský text k výstave]. Galéria mesta Bratislavy: Bratislava 14.6.2007 – 19.8.2007. Dostupné online na: .

[8] Uvedené Jasuschove tvorivé obdobie je zväčša v literatúre periodicky vymedzené dvoma výstavami – košickou v roku 1958 a výstavou v budove Zväzu slovenských výtvarných umelcov v Bratislave v roku 1962.

[9] Okrem kartónu autor často využíval pre maľbu papier alebo lepenku.

Literatúra:

ABELOVSKÝ, Ján – BAJCUROVÁ, Katarína: Výtvarná moderna Slovenska. Maliarstvo a sochárstvo 1890 – 1949. Vydavateľstvo Peter Popelka – Vydavateľstvo Slovart: Bratislava 1997.

BARTOŠOVÁ, Zuzana – LEŠKOVÁ, Lena: Košická moderna a jej presahy. [Kat. výst.]. Východoslovenská galéria: Košice 2013.

KISS-SZÉMAN, Žofia: Anton Jaszusch. Maliar a vizionár. [Kurátorský text k výstave]. Galérii mesta Bratislavy: Bratislava 14.6.2007 – 19.8.2007. Dostupné online na: <http://www.gmb.sk/sk/exhibition/detail/164.

KISS-SZEMÁN, Zsófia – LEŠKOVÁ, Lena (eds.): Košická moderna. Umenie Košíc v dvadsiatych rokoch 20. storočia. Východoslovenská galéria: Košice 2013.

ŠTRAUS, Tomáš: Anton Jasusch a zrod východoslovenskej avantgardy dvadsiatych rokov. Vydavateľstvo Slovenského fondu výtvarných umení: Bratislava 1966.