Obrázok diela
Malé križovatky III.

Alojz Klimo je popri Milanovi Dobešovi a Milošovi Urbáskovi považovaný za zakladajúcu osobnosť konštruktívno-geometrickej tvorby na Slovensku. Ako prvý u nás začal s redukciou obrazovej plochy na základné geometrické formy.1

Vývoj jeho výtvarného programu bol však postupný. Koncom 50. rokov 20. storočia sa venoval maľbe s expresívnym koloritom, inšpirovanej predvojnovou európskou modernou. Jeho grafiky a kresby naopak vychádzali z domácej, ľudovej tradície. Fascinácia technikou, mestom, architektúrou a industriálnou krajinou ho v prvej polovici 60. rokov viedla k postupnej redukcii a abstrahovaniu výrazových prostriedkov. Jeho tvorba koncom desaťročia dospela do štádia, v ktorom pomocou znakov, symbolov a obrazových skratiek metaforicky komentoval súčasnú civilizáciu, jej pozitívne i negatívne prejavy. Základnými stavebnými kameňmi Klimovho výtvarného jazyka sa stávajú štvorec, obdĺžnik, trojuholník a kruh, ktorých kompozičnými variáciami vytváral široké spektrum motívov. Priestorovým a farebným napätím týchto základných foriem dokázal dynamizovať obrazovú plochu – jeho obrazy teda nie sú iba statickými zátišiami analyzujúcimi formálne možnosti geometrického umenia.

Dielo Malé križovatky III. je maľba temperou menšieho formátu na papieri adjustovanom na sololite a patrí do najvýznamnejšej a najznámejšej Klimovej série Križovatiek, ktorá vznikala v rokoch 1966 až 1969.2 Ďalšou známou sériou je cyklus Okná, z ktorého Nitrianska galéria vlastní tiež jedno dielo (O-2139, Alojz Klimo, Okno VI., 1975, tempera, papier na sololite, 40 x 35 cm, značené vpravo dole ceruzou: A.K. 75).

Na obraze vidíme kompozíciu z geometrických tvarov zdynamizovanú výrazným členením do štyroch štvorcových plôch, ktorých motívy variujú v diagonálnom usporiadaní a hlavný motív križovatky sa opakuje vo všetkých poliach. Kompozícia pripomína pôdorysné zobrazenie, akýsi pohľad z výšky na dopravné tepny, tak dôležité pre zabezpečenie pohybu v mestskom organizme. Dôležitá je tu aj sugestívna práca s farbou, ktorá oživuje výjav a naoko neosobnej geometrickej abstrakcii dodáva spojenie so skutočným životom. Klimo napriek používaniu jazyka geometrie zostal bytostným maliarom, keďže nevytváral strohé a čisté plochy, ale v jeho ťahoch štetca, farebných vrstvách a štruktúrach cítiť ruku človeka.

Ako píše Karol Vaculík: „Pre analýzu a zhodnotenie Klimovho obdobia Križovatiek je dôležitou skutočnosťou poznanie, že pojem Križovatiek nadobúda v jeho interpretácii hlbší a širší zmysel, ako byť len tematickou špecifikáciou prístupu k realite. Križovatky chápe ako filozofický, ideový problém, ako významovo aktívny prvok obrazu a celkového postavenia i situácie súčasného moderného človeka. Križovatky predstavujú nielen miesta cestných prechodov, riadených sústavami signálov, symboly pulzu rušného veľkomestského života, ale aj miesta života a osudov človeka v dnešnom svete, ktorého prítomnosť pociťujeme i pri zjavnej absencii figurálneho či figuratívneho prvku. Takmer v každom jeho diele je latentne zašifrovaná otázka, ale súčasne aj odpoveď na jeden zo základných problémov ľudskej existencie a hľadania východísk zo začarovaného kruhu: Kam ideme, kam smerujeme, čo nás čaká na križovatke, alebo za ňou.“ 3

Alojz Klimo sa narodil v roku 1922 v Piešťanoch. V rokoch 1941-1945 študoval na Slovenskej vysokej škole technickej na oddelení kreslenia a maľovania (prof. M. Schurmann a prof. G. Mallý). V rokoch 1945-1948 študoval na Vysokej škole umelecko-priemyselnej v Prahe (prof. Bauch a prof. Pelc). V roku 1948 sa vrátil na Slovensko a usídlil sa v Bratislave, kde žil a tvoril až do svojej smrti v roku 2000. Mal viac ako 25 samostatných výstav doma i v zahraničí, zúčastnil sa na viac než 100 kolektívnych výstavách na Slovensku, v Českej republike, Maďarsku, Rakúsku, Taliansku, Švédsku, Egypte, Libanone, USA, Mexiku či na Kube. Jeho diela sú zastúpené v galerijných a súkromných zbierkach na Slovensku a v ďalších krajinách Európy, počas života získal mnoho domácich i zahraničných ocenení. V rokoch 1958 a 1960 reprezentoval Československo na XXIX. a XXX. Bienále v Benátkach, v roku 1970 na svetovej výstave Expo v Osake. Popri maľbe a grafike sa venoval monumentálnym realizáciám pre architektúru, tvorbe hračiek a ilustráciám, ilustroval až 66 kníh.

— Omar Mirza

Poznámky

1 Jančár Ivan, Böhmerová Zuzana: Slovenská grafika 20. storočia, Galéria mesta Bratislavy a Roman Fečík, Bratislava 2007, str. 356.

2 Podobným námetom sa príležitostne venoval aj v nasledujúcich desaťročiach, avšak iba koniec 60. rokov je považovaný za „klasické“ obdobie Križovatiek.

3 Katalóg k výstave Tamara Klimová – Alojz Klimo, Galéria hl. mesta SSR Bratislavy, Bratislava 1989, nepaginované.

Inv. č.: O 2138
Autor: Alojz Klimo
Názov diela: Malé križovatky III.

Rok vzniku: 1967
Technika: tempera
Materiál: papier na sololite
Rozmery: 33,5 × 33 cm
Značenie: vpravo dole ceruzou: A.K. 67

Akvizíciu z verejných zdrojov podporilo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky.