Slamka Ľudovít — Útek

Akademický maliar Ľudovít Slamka sa narodil v Nitre 25. augusta 1906. Svoje detstvo s rodičmi i so súrodencami prežil v malom prízemnom dome, s dvorom na Dolnotabánskej ulici v Nitre. Po ukončení základnej školy začal študovať na Štátnom reálnom gymnáziu v Nitre, na ktoré bol prijatý v r. 1916. Už počas gymnaziálnych rokov sa prejavoval ako dobrý kresliar. Mladý Ľudovít popri hodinách výtvarnej výchovy navštevoval i súkromnú maliarsku školu, rodáka z Kremnice, Gustáva Adolfa Schüleho (1884-1972), ktorý sa po ukončení I. svetovej vojny usadil v Nitre, kde si na Podzámskej ulici zriadil ateliér.

Ľudovít po gymnaziálnych štúdiách odchádza na Obchodnú akadémiu v Prahe (1921-1924). V pražskom kultúrnom prostredí, okrem svojich študijných povinností, získava prehľad o výtvarnom umení, s ktorým začal komunikovať už počas gymnaziálnych rokov.

Z pražského prostredia sa vracia na rodné Slovensko a prihlasuje sa do súkromnej školy Gustáva Mallého (1879-1952), ktorý mal maliarsku školu na dnešnej Grősslingovej ulici v Bratislave. Po jednoročnom štúdiu (1924) odchádza študovať na Akadémiu výtvarných umení do Prahy (1925-1926), do ateliéru známeho českého maliara a sochára moravského pôvodu Jakuba Obrovského (1882-1949). Z tohto študijného obdobia sa zachovalo množstvo ženských i mužských aktov a polo aktov s bravúrnym stvárnením anatómie ľudského tela. Jednoduchým šrafovaním a tieňovaním sa v kresbe dopracoval k syntetickému, ucelenému figurálnemu artefaktu, pričom dokonale zaznamenal psychológiu portrétovaného modelu.

Slamka sa túži v maľbe zdokonaľovať ešte viac, a po ukončení absolutória na Akadémii výtvarných umení v Prahe, odchádza za novými vedomosťami na budapeštiansku akadémiu, k  profesorovi Gyulovi (Júliusovi) Rudnayovi (1878-1957), rodákovi z Plešivca. Absolvoval v r. 1931 a v tom istom roku odchádza do rodnej Nitry, kde si v rodičovskom dome zriaďuje ateliér.

Na slovenskú výtvarnú scénu vstupuje začiatkom 30-tych rokov minulého storočia, v období formovania moderného slovenského maliarstva. Tak ako ostatní výtvarníci tohto obdobia i on prešiel v uvedenom období nielen emocionálnymi, meditatívnymi, ale i civilizačnými etapami individuálneho vývoja, poznačeného dovtedy hľadaním svojského maliarskeho rukopisu.

Tridsiate roky 20. storočia sa niesli v znamení svetovej hospodárskej krízy, ktorá zasiahla všetky štáty kapitalistického sveta. V oblasti umenia sa na Slovensku začína utvárať nová línia sociálno-tendenčného prejavu, ktorý si všíma nielen biedu a utrpenie dediny, ale predovšetkým prostredie mesta a mestskej periférie. Aspekty negatívnej spoločenskej situácie nachádzame i v Slamkovej bohatej tvorbe.

Zásadný vplyv na smerovanie jeho tvorby mali roky strávené na budapeštianskej akadémii u profesora Rudnaya. Rudnayova farebná škála, pohybujúca sa v rozmedzí pálených hnedastých a červenavých tónov, a tiež jeho robustný, pastózny rukopis sa objavuje i v Slamkových dielach s výraznými charakterizačnými vlastnosťami. Slamka v prvej polovici 30. rokov minulého storočia vo svojej tvorbe rozvíjal sociálno-kritické prvky na báze nekonvenčného realistického prejavu s presahom do sféry expresionistických východísk. V roku 1936 Slamka namaľoval silne emocionálne a pôsobivé dielo s názvom Pri cintoríne, ktorý bolo prezentovaný na výstave slovenských výtvarníkov v Pittsburgu v tom istom roku, tiež v roku 1938 v NewYorku. Dielo expresívnej línie nesie v sebe sociálno-kritické aspekty maľby tridsiatych rokov minulého storočia. Je typickou ukážkou artikulácie sujetu, približujúceho tragédiu a zúfalstvo ľudí. Slamka tieto svoje pocity stvárnil na postavách starých žien s karikovanými tvárami, zhrbenými, zúfalo plačúcimi a modliacimi sa s ružencom v rukách. Týmto námetom autor tlmočil revoltu proti sociálnej nespravodlivosti, ale aj pocit protestu proti deštrukcii a antihumánnosti. Deformáciou postáv, karikovaním ich výzoru ostrými líniami s pochmúrnou farebnosťou sa pripája k  senzuálnemu expresionizmu. Predmetné dielo Ľudovíta Slamku prináleží k dôležitým artefaktom v problematike vývoja slovenskej maľby v medzivojnovom období. V období rokov 1936-1938 namaľoval dielo s názvom Madona s dieťaťom, ktoré malo byť prezentované na výstave slovenských výtvarníkov v Pittsburgu, avšak z neznámych dôvodov toto dielo na výstave nebolo zaradené.

Marián Váross sa o jeho osobnosti a tvorbe vyjadril nasledovne: “Maliar Ľudovít Slamka sľuboval svojimi začiatočnými prácami vniesť do nášho umenia prvok drsnej pravdivosti a maliarskej vervnosti. Od r. 1940 sa jeho výtvarný rozbeh spomalil a zmenil na príležitostnú záľubu, ktorá si už nenastoľuje úlohy a ciele reagujúce na problémy nášho maliarskeho predvoja.”

Slamku vojnová situácia a nedostatok objednávok na prácu vohnala do existenčných problémov. Tieto pomery ho donútili odísť od palety a začal pedagogicky pôsobiť. Popri pedagogickej práci sa venoval i voľnej maliarskej tvorbe.

Slamka naďalej prednášal a učil na Priemyselnej škole stavebnej v Nitre, kde vyučoval odborné a architektonické kreslenie. Svoju tvorbu v tomto období konfrontoval s európskym umením počas svojich študijných ciest. Od roku 1963 navštívil Poľsko, Juhosláviu, Bulharsko, Nemecko a rok pred smrťou Taliansko. Z týchto študijných ciest vzniklo množstvo diel s prímorskou tematikou, ktoré sa nachádzajú prevažne v súkromných zbierkach, tiež sú súčasťou akvizícií Nitrianskej galérie.

V druhej polovici šesťdesiatych rokov minulého storočia Nitra menila svoju pôvodnú tvár. Pribúdali novostavby obytných domov, nové školské zariadenia, priemyselné závody. Staré mesto postupne ustupovalo socialistickým novostavbám. Mesto Nitra rozhodlo v rámci urbanistického riešenia v centre mesta na hlavnej križovatke vybudovať nový obchodný dom Prior (dnešné Tesco), ktorému však mali padnúť za obeť prízemné domy na Dolnotabánskej ulici, kde mal rodný dom i Slamka. Z tejto situácie bol nešťastný a nevedel sa zmieriť s realitou, že bude nútený opustiť miesto svojho detstva a mladosti. Dom s neveľkým dvorom, ktorý mu pripomínal súrodencov, rodičov a blízkych. Ľudovít Slamka však odišiel skôr a nemal možnosť sa dožiť búrania ulice. Nečakane doma odpadol. Napriek rýchlemu odvozu do nemocnice lekári mu už nedokázali pomôcť. Bola to rýchla mozgová príhoda, ktorej Ľudovít Slamka podľahol 22. mája 1969. Týmto dňom i rokom jeho tvorba bola uzatvorená. Akademický maliar Ľudovít Slamka je pochovaný na Mestskom cintoríne v Nitre. Zostalo po ňom jeho celoživotné umelecké dielo. V tomto roku si pripomíname 105. výročie narodenia autora a 42. výročie jeho úmrtia.

I keď akademický maliar Ľudovít Slamka nezanechal po sebe hlbšiu stopu vo vývine moderného slovenského umenia, výrazne sa však svojou maliarskou tvorbou a dlhoročnou pedagogickou činnosťou pričinil o rozvoj kultúry mesta Nitry a reprezentáciu slovenského umenia vo svete.