Rudolf Fila — Hercova tvár, Dekalkovaná a Deutsche Warenkunde, Zartificielizoval

Interpretované knihy Hercova tvár, Dekalkovaná a Deutsche Warenkunde, Zartificielizoval patria do otvorenej série diel, postavených na princípe maliarskych intervencií do privlastnenej, už existujúcej výtvarnej predlohy, ktorých princíp začal autor rozvíjať už v 70. rokoch 20. storočia. Na rozdiel od komentárov do jednotlivých obrazov a ich reprodukcií, ktoré v jeho tvorbe dominujú, tu autor pracuje s reálnymi knihami, ktoré si privlastňuje a maliarsky komentuje. Charakter týchto intervencií sa dá čiastočne interpretovať na základe návodu, ktorý nám dáva sám autor v názve diel. Hercova tvár, Dekalkovaná odkazuje na dekalk, výtvarnú techniku postavenú na princípe odtlačku. Dekalk je taká metóda odtlačku, kedy sa pomaľovaná časť papiera odtlačí na prázdnu stranu prehnutím listu. Pracovali s ňou predovšetkým surrealisti, napr. Max Ernst, ktorý využíval imaginatívnu kvalitu náhodne vzniknutých foriem a štruktúr. Princíp náhody využíva aj Rudolf Fila maliarskymi intervenciami, ktoré realizuje nielen na väzbe knihy, ale aj vo vnútri knižných listov. Týmto náhodným spôsobom narúša základnú funkciu knihy, znečitatelňuje časť jej obsahu a vytvára nové kontextuálne čítania. Súčasťou názvu interpretovanej knihy Deutsche Warenkunde, ktorý v preklade znamená Nemecké tovaroznalectvo, je autorom vymyslený termín zartificielizovať, čím odkazuje k zmene pôvodného obsahu, pretože knihu o tovare a obchode povyšuje na knihu o umení. Filove interpretované knihy sa pohybujú na hranici medzi knihou – objektom a maľbou.

Rudolf Fila je jednou z najvýznamnejších osobností umenia druhej polovice 20. storočia. Na umeleckú scénu vstúpil začiatkom 60. rokov a jeho rozsiahlu tvorbu, napriek tomu, že ju spája osobitý autorov spôsob uvažovania, môžeme charakterizovať na základe jednotlivých dekád. Pre 60. roky, ktoré sú začiatkom jeho rozvíjajúceho sa osobitého autorského programu sú typické inklináciou k abstraktnej lyrickej maľbe, v ktorej postupne narastá práca so štruktúrou materiálu budovaná na podobnom princípe ako informel. Obdobie 70. rokov je spájané s tzv. premaľbami, kedy maliarskym gestom vstupuje do privlastnenej obrazovej predlohy (reprodukcie diel z dejín výtvarného umenia, kalendáre, listy kníh a celé knihy) alebo ako podklad komentárov a intervencií používa vlastné staršie maľby. V 80. rokoch svoj umelecký program rozširuje o tzv. telovky. Ide o maľby, ktoré sú vytvorené podľa fotografickej predlohy zväčšených detailov ľudského, zväčša ženského tela, do ktorých vstupuje expresívnym gestom štetca, alebo inými drobnými intervenciami. V podobných intenciách sa umelcova tvorba pohybuje do súčasnosti.