Peter Bartoš — ZOO — pokračujúci koncept krajiny

Peter Bartoš je považovaný za jednu z vedúcich osobností slovenského konceptuálneho umenia. Napriek štúdiu maľby sa už na počiatku svojej umeleckej dráhy v roku 1965 manifestačne rozlúčil s tradičnou maľbou na akcii „Rozdávanie“ – mimochodom jedenom z prvých prejavov akčného umenia v našom prostredí, kde svojim kolegom a kamarátom rozdal svoju doterajšiu tvorbu, „vytvoriac si tak čistý stôl pre,inú‘ kreativitu.“ [1] Začína sa zaujímať o skúmanie správania sa hmoty, prácu s ňou a jej fyzikálne vlastnosti ako koncentrácia či difúzia. Od týchto prác prechádza koncom 60. rokov ku konceptuálnym textovým odkazom, náčrtom a kresbám. Popri akčnom a konceptuálnom umení sa kvôli svojej láske k prírode zaujíma o land-art a zoo-art, dlhodobo sa venuje niekoľkým profilovým témam ako holuby (napr. projekt šľachtenia „Bratislavského holuba estetického“, za ktorého dokonca získal v roku 1976 chovateľské ocenenie), alebo otvorený, dlhoročný cyklus maliarsko-textovo-topografických záznamov. V nich sa venuje konkrétnym výsekom mesta a krajiny (napríklad bratislavské podhradie, lesoparky, ZOO), kriticky komentujúc súčasný stav, navrhujúc nové riešenia a formulujúc univerzálne, často idealistické posolstvá. Tieto významovo i formálne viacvrstvové diela sa vyjadrujú k rôznym ekologickým problémom, vyzývajú k ochrane prírodných a historických pamiatok, nabádajú k záchrane a rekultivácii krajiny, kritizujú developerov a ich necitlivé zásahy do mestského prostredia Bratislavy.

Dielo ZOO – pokračujúci koncept krajiny patrí k spomínaným dlhodobým topografickým cyklom, pričom téme bratislavskej Zoologickej záhrady sa Bartoš venuje najintenzívnejšie, keďže tam dlhé roky pracoval. Na kresbe vidíme autorov návrh vzhľadu dobudovania krajinného a architektonického prostredia ZOO, ktorý vychádza zo súčasného stavu a ponúka riešenia na umiestnenie výbehov konkrétnych zvierat, členenie rôznych stavebných prvkov a využitie priestoru na voľnočasové aktivity. Takáto tvorba, premena a zveľaďovanie krajiny v konceptuálnej rovine, autorovi ponúka v podstate neobmedzený priestor pre mapovanie vlastných ideí – Bartoš je teda akýmsi „kartografom myšlienok a obrazov“ [2]. Tieto umelecké diela by sme mohli odsunúť do sféry zidealizovanej imaginácie, to by však Bartoš nemohol ponúkať aj reálne, konkrétne a uskutočniteľné riešenia a zlepšenia.

Na margo Bartošových krajinárskych projektov píše Lucia Gregorová – Stachová: „V jeho tvorbe polovice 70. rokov sa objavuje aj niekoľko kresieb výseku krajinného profilu, ktoré sú skôr meditáciou, uvažujúc a duchovných aspektoch určitého prírodného rámca. Táto časť tvorby je ideovo blízka umeniu japonských záhrad, kde každá vec, každá rastlina, vodný tok, stúpajúci či klesajúci terén má svoje pevné miesto v systéme, ktorý je budovaný na základe istého duchovného poriadku. Táto tendencia sa naplno prejaví v jeho budúcej ekologickej krajinotvornej aktivite, ktorú rozvíjal v 70. rokoch v mnohých projektoch (Ekologické riešenia časti Podháj v bratislavskom Lamači, 1972; Ekologické riešenia v meste, 1978). V konkrétnej podobe okrem projektov, zaoberajúcich sa účinnou ekologickou sanáciou rôznych častí Slovenska, našlo toto zaujatie u Bartoša plné vyznenie v projektovaní úprav Zoologickej záhrady v Bratislave (1978-1987), kde pracoval. Jeho projekty majú okrem architektonickej kvality aj výraznú estetickú kvalitu, vynikajú najmä kresebne, hoci práve to on sám asketicky zavrhuje.“ [3]