Silvia Krivošíková — Prázdna peňaženka 2

Zátišie Prázdna peňaženka 2 je zobrazením zúfalej ženy, ktorú ťaží prázdna peňaženka ako ťažká činka. Dielo je o hľadaní sily, ako ísť životom ďalej. Pre maľby Silvie Krivošíkovej sú príznačné témy z jej vlastného prežívania ako ženy/matky – samoživiteľky. Je to žena, hrdinka (stroj na zázrak prežitia), ktorá čelí každodennému boju o prežitie. Od vychovávateľky/korektorky/matky/živiteľky svojich detí po profesionálnu manažérku domácnosti a zháňačku a „zarábačku peňazí“. Vo svojich „stolových“ zátišiach maliarka maľuje príbehy, ktoré prináša každodennosť života ­– často odzrkadľujú sociálnu situáciu a jej štruktúru. Celkové pôsobenie, výraz diel Silvie Krivošíkovej by sme mohli nazvať aj „romantika súčasnosti “. Prvky romantizmu sú v spoločnosti prítomné vždy. Samozrejme často umelecky veľmi rôzne artikulované. Maliarkine „ženské uvažovanie“ je zaujímavé práve z hľadiska neabsentujúceho racionálneho až konštruktivistického prístupu, ktoré je súčasne zbavené akejkoľvek predpojatosti. Ako autorka je tak absolútne oslobodená. Jej tvorivosť pôsobí na diváka mimoriadne atraktívne.

V tvorbe Silvie Krivošíkovej nachádzame lyrizujúci jazyk geometrickej abstrakcie a abstrahujúcej figurácie. Na jednej strane dosť absurdná kombinácia, na strane druhej veľmi svojský ponor do možností súčasnej maľby. Maľba ako intuitívny vyjadrovací umelecký prostriedok je u autorky prirodzeným spôsobom, ako vyjadriť, pomenovať veci a deje v sebe a okolo seba. Formalizmus a redukcia geometrického tvaru v priestore obrazu, objektu, kresby dostáva živý, zmyselný výraz, pretože je doplnený radostnou farebnou hravosťou. Krivošíková je výborná koloristka. Práve farba v jej na prvý pohľad strojených dielach pôsobí ako milá tvorivá obsesia za hranicami našich definícií.

Niečo je v jej maľbe neživé a súčasne priveľmi živé. Zvláštne figúry, zvláštne zátišia, také strnulé, možno až archetypálne. V archetypoch hľadáme istoty, v archetypoch narcisticky hľadáme samých seba. Obrazy archetypov sú našimi zrkadlami. Umelkyňa často prostredníctvom autoportrétu pečatí svoju individualitu ako tvorkyne. Každý artefakt – obraz, socha, objekt, kresba, inštalácia ­– sa tak stáva čiastočným zobrazením autorky, jej vzťahu k svetu, k žitej realite. Nákupom tohto diela galéria podporila zastúpenie ženskej autorky v zbierkovom fonde, ktorej tvorba rezonuje doma i v zahraničí.