Peter Rónai — Moscow dada

Peter Rónai, ktorý patrí k priekopníkom videoartu na Slovensku, je multimediálny umelec tvoriaci najmä v oblasti fotografie, videa, počítačovej grafiky a multimediálnych inštalácií, v ktorých často pracuje s autoportrétom a jeho deformáciou, využívajúc postmoderné a neokonceptuálne stratégie.

V diele Moscow dada zvolil Rónai pre svoju tvorbu nie úplne typické médium (serigrafia = sieťotlač), no príznačné je tu použitie autoportrétu, jeho deformácia a ironizácia, ako aj odkazy na dejiny umenia a spoločensko-politickú situáciu.

Fotografiu vlastnej tváre, ktorú použil neskôr v rámci iných diel (napr. Auto-reverse, 1995-2005, alebo séria Mixed memory, 2006-2007), autor v oblasti očí prelepil dvoma políčkami evokujúcimi výstrižky z novín s nápisom „DA“ v azbuke, čo po rusky znamená „áno“. Výjav pripomína prelepovanie očí čiernou páskou v časopisoch alebo novinách, aby dotyčného nebolo možné spoznať. Rónai teda potláča a ironizuje vlastnú identitu, vnáša sem neistotu a viacvýznamovosť, odosobňuje sa od vzťahu s percipientom diela, zahmlieva divákov pohľad na dielo a zároveň svoj autorský pohľad „von z obrazu.“

Dielo však musíme z hľadiska obdobia jeho vzniku čítať aj ako reakciu na bývalý režim v Československu, ktorý iba slepo pritakával politickým pokynom zo Sovietskemu zväzu. Peter Rónai s nadhľadom a vtipom spojil túto kritiku systému (ktorá v tom období nebola tolerovaná) s odkazom na Dadaizmus, umelecký smer z rokov 1916-1923, pre ktorý bola typická úmyselná nerozumnosť a absurdita, odmietnutie oficiálneho umenia, absolútna sloboda tvorby, oslobodenie vecí z ich obvyklých vzťahov a ich následné vsadenie do úplne nových a nečakaných kontextov.

Moscow dada je teda hravým, no pod svojim banálnym povrchom trefným a kritickým konštatovaním, že vtedajšie dianie v spoločnosti bolo často až absurdné a nelogické, zbavujúce jedinca jeho identity a slepo počúvajúce pokyny z Moskvy.