Pavol Tóth — Česúca sa

Trvalou inšpiráciou sochára Pavla Tótha sa stala postava ženskej figúry. Tento motív bol dominantou jeho tvorby od šesťdesiatych rokov 20. storočia.

Už počas stredoškolských štúdií na ŠUR-ke v Bratislave ho oslovil lyrizmus tvorby Jozefa Kostku, u ktorého ako elév pokračoval v štúdiu na VŠVU v Bratislave na oddelení figurálneho sochárstva. Po ukončení absolutória nadviazal na jeho umelecký rukopis, ktorým ho majster Kostka ovplyvnil.

Pre Tóthovu rannú tvorbu boli charakteristické individualizované dievčenské hlavy a portréty z kostkovskej tvarovej štylizácie. Neskôr, po krátkom hľadaní, objavil modiglianovskú čistotu tvarov a ovplyvnila ho i tvorba Giacomettiho. Tak dospel k autentickej štylizácii tvaru, založenom na kulte hmoty a mäkkej plasticite robustne definovaného objemu, v ktorom veľkú úlohu pre autora zohrávalo svetlo.

Komorná plastika “Češúca sa” patrí k sérii figurálnych diel zo začiatku druhej polovice 20. storočia, kedy sa sústreďoval na stvárnenie ženskej postavy či už sediacej, kúpajúcej, ženy mnohorakých podôb, resp. torza. Z Tóthovej “Češúcej sa” vyznieva ženské čaro, prenesené do intímneho, jej známeho prostredia. Integráciou robustnosti hmoty a objemu zvýraznil telesnosť ženského tela, jeho tektoniku, vnútornú energiu, pričom kládol dôraz na rytmus a kompozíciu. Prepojením spomenutých atribútov vzniklo dielo gracióznej ženskosti. “Chcel som urobiť sochu ženy, z ktorej by sálala plnokrvnosť a náš rytmus a tak dostať sa k čistému tvaru”. – citácia autora.

… K vlasom si siahaš, pletieš lanivá,
na plachtu zdrapíš vlastný tenký šat ?
Keď búrka bude príliš bláznivá,
láska kotvou je ?
[Emil Boleslav Lukáč]