Olja Triaška Stefanovič
 — fotografie zo série Bývalé priestory

Vo fotografickej sérii Bývalé priestory autorka zaznamenáva vyprázdnené priestory bez ľudskej prítomnosti. Dokumentuje opustené, schátralé, nefunkčné, či už neexistujúce objekty zväčša zviazané s Bratislavou. Už výber lokalít – Záhradné kino Hviezda, Kúpele Grössling, Kúpele Centrál, Hraničný priechod Rajka, Hotel Kyjev, Amfiteáter SNG atď., naznačuje, že vyhľadáva a dokumentuje miesta žijúce vlastnými príbehmi, s ktorými sa môžu spájať naše osobné spomienky na detstvo či mladosť. Vo viacerých prípadoch ide až o historický fotografický dokument stavieb, ktoré boli zbúrané ako napr. petržalský futbalový štadión Artmedia alebo prešli komplexnou prestavbou a v podobe, ako sú zachytené na jej fotografiách už neexistujú. Príkladom sú známe bratislavské kúpele Centrál, ktoré sa stali súčasťou jedného z novovybudovaných nákupných centier Bratislavy. Iné fotografie odrážajú konkrétny sociálno-politický kontext miesta a sú zrkadlom ducha doby, v ktorej sme žili. Nejde iba o symboly socialistickej minulosti ako to dokumentuje legendárny hotel Kyjev, ktorý prežíval vrcholné obdobie slávy v 70. rokoch minulého storočia, ale autorku zaujíma aj nedávna minulosť a premeny spôsobené zmenou politického systému po roku 1989. Napríklad hraničný priechod Rajka sa po podpísaní Schengenskej zmluvy (2008) o rušení kontrol na spoločných hraniciach EU stal nefunkčný a opustený. Iné dôvody viedli k devastácii Mestských kúpeľov Grössling. Táto kultúrna pamiatka postavená koncom 19. storočia začala chátrať najmä po roku 1989, pričom v roku 1994 bola definitívne zatvorená. Plány mesta na jej rekonštrukciu sa dodnes nepodarilo naplniť. Likvidáciou skončilo aj Kníhkupectvo Alexis, vyhlásené za tretie najkrajšie kníhkupectvo na svete, ktoré sa muselo z priestorov areálu Cvernovky vysťahovať na nátlak nového vlastníka budovy. Autorka si vyberá miesta a objekty zašlej slávy, ktoré z rôznych dôvodov postupne zanikajú a práve preto môžu u diváka vyvolať emotívne reakcie. Jej projekt je ale predovšetkým o našom vzťahu k verejnému priestoru a jej vedomej práci s pamäťou miesta a ľudí samotných.