Miroslav Nicz — Trvalé hodnoty

Videoinštalácia Trvalé hodnoty bola súčasťou výstavy ON/OFF prezentovanej v Bratislave v roku 1993 v kurátorskej koncepcii Radislava Matuštíka. Pôvodne bola vytvorená ako site-specific inštalácia v konkrétnom a veľmi špecifickom prostredí, a to v obchodnom dome K-Mart (dnešné Tesco v Nitre) v oddelení elektroniky, kde autor využil televízory umiestnené v regáloch reálne ponúkané zákazníkom obchodu. Na trinástich privlastnených TV prijímačoch prezentoval trinásť videí, pričom každá obrazovka predstavovala jedno písmeno z názvu knihy Trvalé hodnoty od komunistického historika Viliama Plevzu, ktorú ako nepotrebný relikt minulosti našiel vyhodenú na smetisku. Svoj postoj k tejto pseudovedeckej práci vyjadril tak, že každé písmeno vložil do virtuálnej záchodovej misy a následne spláchol. Tento proces opakoval v dopredu stanovenom časovom slede, čoho výsledkom bola  zaujímavá zvuková stopa podobná experimentálnej hudobnej skladbe. Sám autor ju nazval „duchampovským klavírom“ (narážka na slávny Duchampov pisoár), kde akoby „zhudobnil“ zvuk splachovanej vody. Súčasťou videoinštalácie bol štrnásty televízor umiestnený v strede obchodu, kde bežal záznam z akcie autora, na ktorej demonštratívne stále dookola píše a zotiera názov diela a samotnej výstavy. Súčasťou akcie bola reálna kniha Trvalé hodnotynakrájaná na menšie kúsky, umiestnená pred autorom a „servírovaná“ prizerajúcim sa a okoloidúcim divákom.  Autor prácou reagoval nielen na komunistickú minulosť, ale aj na raketový nástup konzumného spôsobu života rozmáhajúci sa predovšetkým po roku 1989 „ako nová ponovembrová doktrína, ktorej riziko spočíva v záplave banalít a ich rýchlej pominuteľnosti. Podvratným využitím titulu, ktorého význam sa splachovaním symbolicky negoval, nastolil otázky o skutočných trvalých hodnotách v živote jedinca“¹. Jasný odkaz na konzumnú spoločnosť podporil aj zvolením osobitého verejného priestoru – obchodného domu.  Jedným z charakteristických prvkov Niczových videoinštalácií je práve výber špecifických negalerijných prostredí, ktoré sú atmosférou, obsahom, významom a kontextom podmienkou vzniku komplexného umeleckého diela. Takýmto spôsobom autor pracoval napr. v hydinárskych  závodoch v Topoľčanoch (O NICZOM).

Videoinštaláciu Trvalé hodnoty Nicz ďalej recykloval, pretože jedno z jej trinástich videí zastúpené písmenom O využil pri tvorbe ďalšej práce Duchamp post (1996). Digitálne splachovanie písmena O sa stalo zástupným znakom chýbajúcej litery v texte DUCHAMP P_ST, ktorý umiestnil nad televízor, kde bežala videosekvencia odkazujúca na Marcela Duchampa a jeho ready-made Fontána. Dielo má zároveň evokovať  symbolické prepojenie autora s ikonickým umelcom, a to prostredníctvom hravej práce s vlastným priezviskom, keď je písmeno O alternované číslicou 0 vo význame „nič“, čo foneticky korešponduje s autorovým priezviskom NICZ. 

Miroslav Nicz patrí k výrazným predstaviteľom generácie umelcov, ktorá vstúpila na výtvarnú scénu začiatkom 90. rokov 20. storočia, poznačená vplyvom konceptuálneho umenia s ťažiskom v záujme o nové médiá. Napriek tomu, že študoval maľbu, sa veľmi skoro po roku 1989 vyprofiloval ako konceptuálny multimediálny umelec. Jeho tvorba sa pohybuje v rozpätí od inštalácie cez akciu a performanciu až k videu a novým médiám. Pracuje s verejným priestorom, mapuje sociálne témy, otázky súvisiace s individuálnou i kolektívnou pamäťou, vlastnou identitou, pričom hľadá nové možnosti vizuálnej komunikácie.