Dielo mesiaca:
Michal Czinege — Shell & In Dark Cloud

Michal Czinege začal oba obrazy maľovať na začiatku epidémie Covid 19 v roku 2020, presnejšie v období prvého povinného izolovania. Takže vznikali v dobe naplnenej veľmi zvláštnymi pocitmi a myšlienkami, ktoré postupne prinášala neistota z pandémie. Aj preto zachytávajú moment zahmlenia, ktoré toto obdobie prinieslo, a samozrejme aj úzkostný pocit z izolácie. 

Predstavujú akoby Petriho laboratórne misky, na ktorých prebieha kolonizácia baktériou alebo vírusom. V pozadí obrazov si môžeme všimnúť figúry izolované v transparentnom tvare/oblaku a práve v ich centre začína proces „kolonizovania“. 

Pri vizualizácii tohto kolonizovania autor použil iný charakter maliarskeho zobrazenia, aby docielil transparentnosť materiálu ako v prípade takzvaných transparentných oblakov. Oba obrazy v sebe nesú ťaživosť doby, ale aj napriek veľmi existenciálnej téme a z nej vyplývajúceho pocitu v nich Czinege rieši aj veľmi jednoduchý maliarsky problém zobrazenia priehľadnosti materiálu. Použil dva maliarske prístupy. Na transparentný oblak/tvar jeden a na zobrazenie kolonizovania baktériou/vírusom druhý. 

V prvom prípade použil jemnú lazúrnu vrstvu farby, ktorá umožňuje vidieť, čo je namaľované na predchádzajúcej vrstve, čiže prirodzenú transparentnosť materiálu. Princíp maľby, ktorý poznáme už od stredovekých doskových malieb ako lazúrnu maľbu. Pre Czinegeho ako maliara je dôležité uvažovať nad maľbou, ktorá je zobrazovacím médiom s dlhou tradíciou. Napriek tomu, že tieto dva obrazy (Shell a In Dark Cloud, 2020) nie sú súčasťou väčšej série a majú skôr charakter diptychu, neskôr viedli k vytvoreniu väčšej série tvarovaných obrazov Open Shells v roku 2021. 

Ďalším zámerom tohto nákupu do zbierky bola aj dôležitá skutočnosť – ekologický postoj autora k materiálom, s ktorými pracuje, aj jeho reflektovanie technológie, akou je maľba vytvorená. Oba nadobudnuté zbierkové predmety (obrazy – maľby) sú vytvorené (maľované) olejovými farbami, ktorých tuby nie sú vyrobené industriálne. Autor sa tiež snaží o výrazné obmedzenie používania samotných industriálne vyrobených farieb, vytvára a vyrába si vlastné netoxické farby. Intenzívne sa zaujíma i o vyhľadávanie historických a súčasných receptov na výrobu farieb a maliarskych podkladov na rastlinnej báze. Taktiež premýšľa o budúcnosti jedinca, ktorý je súčasťou širšieho ekosystému. Uvažuje, ako nahradiť používanie problematických materiálov a látok tak, aby to, čo vytvorí a použije v projektoch bolo rozložiteľné bez toxických látok a mikroplastov. Je si vedomý skutočnosti, že každá zmena materiálu často znamená nájsť kompromis medzi ideou a formou, čím otvára aj otázky trvácnosti materiálov, ktoré používa pri vytváraní svojich malieb, objektov a inštalácií. Je dôležité ich zafixovať alebo ich radšej ponechávať krehké a zraniteľné, pretože aj snaha robiť ich trvácne nás dostala do problémov, v akých sa nachádzame? Czinege si uvedomuje, aké zložité je meniť zaužívané návyky a aké dôležité je byť rýchly a efektívny v našej (civilizovanej) spoločnosti. A práve využívanie prírodných materiálov (aspoň v maľbe) stojí v opozícii voči tomuto nastaveniu.

Dôvodom doplnenia diel Michala Czinegeho do zbierkového fondu bolo, že v depozitároch galérie sa nachádzalo iba jedno jeho dielo zo študentských čias Stratený ostrov 13 (2005). Do zbierok sa dostalo v roku 2007 priamym darom od umelca. Keďže sa Michal Czinege medzičasom stal etablovaným autorom doma i v zahraničí, chceli sme zachytiť v zbierke aj jeho tvorivé obdobie stredného veku.