Martin Benka — Od Lanžhota

Martin Benka je považovaný za jedného z najvýznamnejších umelcov 20. storočia, zakladateľa moderného slovenského umenia a autora osobitého národného výtvarného štýlu, ktorý sa vyznačoval svojimi špecifikami. Išlo o mýtizovanie, heroizovanie a idealizovanie slovenského človeka a slovenskej krajiny, ktoré demonštroval na obrazových kompozíciách, kde dominovala kopcovitá, hornatá krajina s postavami silných, odolných, hrdinských mužov a žien pracujúcich a žijúcich v tvrdých podmienkach. Vytvoril tak monumentálny, veľkolepý obraz s národno-buditeľskou ideou s príznačným pátosom a romantizmom, v ktorom oslavoval jednoduchý život vidieckych ľudí, s cieľom posilniť sebavedomie Slovákov. Táto charakteristika je typická predovšetkým pre jeho vrcholnú tvorbu spadajúcu do 20. a 30. rokov 20. storočia.

Menší formát olejomaľby Od Lanžhota (1916 – 1917) pochádza z ranej Benkovej tvorby, z obdobia, keď ešte nič nenaznačovalo, že sa prostredníctvom svojich malieb stane mýtotvorcom slovenského človeka a prírody. Je paradoxom, že slovenské horské krajiny, ktoré sa neskôr stali jeho inšpiráciou, navštívil prvýkrát až v roku 1913 (ďalšie cesty nasledovali až po roku 1918), dovtedy toto územie Slovenska veľmi nepoznal. Napriek tomu, že sa narodil na Slovensku, na Záhorí, ktoré bolo v tom čase súčasťou Rakúsko-Uhorska, mal veľmi blízky vzťah predovšetkým k juhovýchodnej Morave (v Hodoníne sa vyučil za maliara-natierača, vystavoval so Združením výtvarných umelcov moravských), neskôr k Prahe, kde študoval a žil do roku 1939. Na Slovensku nebol do roku 1918 známy, nezúčastňoval sa domáceho umeleckého diania, prvú výstavu mal až v roku 1920 v rámci Spolku slovenských umelcov.

Krajinársky motív prezentovaného diela pochádza z Moravy, z okolia mesta Lanžhot (dnes okres Břeclav v Juhomoravskom kraji). V Lanžhote vznikla napr. aj Benkova štúdia k interiéru slováckej izby, ktorá bola súčasťou menšieho maliarskeho cyklu interiérov. Na spoznávanie týchto moravských miest mali veľký vplyv výpravy do terénu, ktoré organizoval Alois Kalvoda pre študentov svojej pražskej súkromnej maliarskej krajinárskej školy, ktorú Benka navštevoval v rokoch 1909  – 1913. Okrem Lanžhotu navštívili aj ďalšie moravské mestá (Rohatec, Třebotov, Týnec atď.).

Jazyk a výraz ranej maľby Od Lanžhota sú poznačené ešte Kalvodovým impresionizmom, ale aj dobovou secesiou a dekorativizmom. Kompozícia rovinatého krajinárskeho motívu je v strede obrazu horizontálne rozdelená na dve časti, oddelená riekou. V prvom, ťažiskovom pláne je zobrazené kukuričné pole, v ktorom je cítiť uvoľnený maliarsky rukopis. Pole nie je zaznamenané striktne realisticky, práve naopak, autor podtrháva jeho prirodzenú divokosť a neviazanosť. Môžeme tu vidieť isté paralely s obrazmi Medzi kukuricou (1915) a Pole s kukuricou (1915), ktoré pochádzajú z rovnakého obdobia, spracúvajú identický námet a patria do skupiny raných diel, ktoré sa výrazne odlišujú od obdobia Benkovej vrcholnej tvorby.