Maroš Rovňák — Kniha ihiel

Maroš Rovňák je umelec, u ktorého je téma smrti jedným z najdôležitejších pilierov v jeho autorskom programe.  V Knihe ihiel tématizuje smrť – v knižnom objekte, ktorý je doplnený o ručne vyšívaný text, ktorý rozpráva príbeh o červenej čiapočke: „ kde dievčatko, bez toho, aby o tom vedelo, je mäso  a pije krv svojej mŕtvej matky, čo môže byť interpretované ako podobenstvo o obeti, ktorú prináša staršia generácia v prospech mladšej, ktorá to prijíma ako samozrejmosť“ (M.Rovňák). Autor text vyšíval červenou niťou na staré kúsky látok, ktoré tkala umelcova, už nežijúca, stará matka a vyšívala jeho mama. Rovňák vytvára pomyselný generačný dialóg, ale snaží sa  „ o komunikáciu“ s jeho už nežijúcou starou mamou. Červená farba nite a bielej farby textílie odkazuje na krv a telo… na prijímanie Kristovho tela a krvi v kresťanskej tradícii, na smrť, ale aj na obnovu života a na jeho duchovný rozmer.

Autor často pracuje vo svojej tvorbe s kresťanskou symbolikou (estetikou), ako agnostik naráža  na to, že duchovný rozmer života je v nás samých. Formálne jeho diela pôsobia veľmi harmonizujúco a upokojujúco, až po pochopení významu diel sa divákovi otvára pomyselná dezilúzia zo života. Okrem smrti reflektuje vo svojej tvorbe aj problémy spoločenských stereotypov (napr. témy rodu, či kresťanstva), ale aj problém samoty/osamelosti jedinca.