Ladislav Majerský — Posmrtná maska Maximiliána Schurmanna

V zbierkach Nitrianskej galérie máme od Ladislava Majerského štyri diela – Knieža Pribina, 1933; Utrpenie (Robotnícka rodina), 1932; Utrpenie, 1932; Posmrtná maska Maximiliána Schurmanna, 1960)Posledný zmienený zbierkový predmet nie je výtvarným dielom v pravom zmysle slova. Ide o sadrový odliatok tváre zomretého umelca Maximiliána Schurmanna. Tento predmet kultúrnej a pamäťovej hodnoty je doplnením veľkosti diela Maximiliána Schurmanna, ktorého najväčšiu kolekciu artefaktov z jeho pozostalosti (viac ako 300) spravuje práve Nitrianska galéria. Maximilián Schurmann je pochovaný na cintoríne v Slávičom údolí v Bratislave. Zomrel 24. marca 1960 v Bratislave. (Podrobnejšie informácie o M. Schurmannovi sú dostupné na tomto odkaze.)

Posmrtné masky sa zhotovovali po smrti človeka a v našom kultúrnom prostredí slúžili často ako predloha/model na vytvorenie možného ďalšieho portrétneho sochárskeho zobrazenia zosnulého. V minulosti sa používali busty z posmrtných masiek aj ako súčasť pamätníkov, a tak často nahradzovali fotografiu – ale boli aj zaujímavou zberateľskou kuriozitou. Materiál, z ktorého umelci masky vytvárali bol rôzny (hlina, vosk, sadra). Pri odlievaní posmrtnej masky je mimoriadne dôležitý čas, pretože mŕtve telo veľmi rýchlo mení svoju pružnosť i formu (deformuje a rozkladá sa), netreba opomenúť ani fakt, že nie každé mŕtve telo je vhodné na odlievanie posmrtnej masky (choroby, pridlhé uskladnenie v chladiacom boxe atď.). 

V súčasnej (aj pohrebnej) kultúre sa snažíme vytesniť smrť z našich životov, a tak môžeme nazerať na posmrtnú masku ako na akt morbídnosti. Tento fenomén je však prítomný naprieč celou históriou ľudstva vo všetkých rozmanitých kultúrach, v ktorých môžeme pozorovať spoločný znak fenoménu – išlo o zachovanie vizuálnej pamäti i prejavenie úcty mŕtvemu v prítomnosti. V 20. storočí sa posmrtné masky odlievali najmä známym osobnostiam.