Kundy Crew

Aktivisticko-umelecká skupina radikálneho vyšívania Kundy Crew, ktorú tvoria štyri, ako samy hovoria, nahnevané dievčatá, vznikla v roku 2010 pôvodne ako neformálne zoskupenie – aktivisticko-politický projekt bez programovej umeleckej tvorby. V oblasti vizuálneho umenia začali pôsobiť až neskôr, keď boli pozývané na domáce i zahraničné výstavy a ich tvorba sa inštitucionalizovala. Viac ako cielená umelecká tvorba ich definovali spoločné hodnoty a ciele, ktoré pretlmočili do vyšívaných odkazov spoločnosti. Dôležitým momentom ich konceptu je poukázanie na sociálnu stránku vyšívania, keď potláčajú osobnú (autorskú) individualitu v prospech skupinového (kolektívneho) autorstva. Kolektívna činnosť je umocnená organizovaním rôznych workshopov, na ktorých sa snažia „… účastníčkam a účastníkom sprostredkovať techniku krížikovej výšivky ako nositeľku niečoho, čo v kapitalistickej spoločnosti nemá miesto – niekoľkohodinového druženia sa, dôslednej pomalosti, meditatívnosti a reflexie (stále so subverzívnym politickým nábojom).“¹ Kundy Crew používajú formu tradičnej krížikovej výšivky, ktorá je symbolom slovenského ľudového umenia, na pretlmočenie naliehavých spoločensko-politických problémov. Izolovanú ženskú prácu prenášajú do verejného priestoru, aby bola dostupná každému bez rozdielu: „Drvivá väčšina tém našich výšiviek vychádza zo ženského prežívania, frustrácie a hnevu, ktoré nám prináša život v patriarchálne nastavenej spoločnosti, ale aj situácia žien okolo nás. Aj technika, ktorú používame, je vnímaná ako tradične ,ženskáʻ, a preto bola zneviditeľňovaná.“² Ich práca by sa dala zahrnúť pod pojem kraftivizmus, ktorý vznikol kombináciou anglických slov craft/remeslo a activism/aktivizmus, kde tradičná forma remesla (tu výšivky) v sebe nesie vždy aj politický alebo aktivistický odkaz. Autorky sa inšpirovali výtvarníčkou a aktivistkou z austrálskeho Melbourne Raynou Faheyovou, zakladateľkou stránky The Radical Cross Stitch,ktorá používala práve výšivku krížikovým stehom ako nástroj spoločenskej kritiky.³ V súčasných výšivkách dávajú tradíciu a folklór do nových obsahových kontextov a súvislostí. Vizuálne atraktívnu výšivku krížikovým stehom, ktorá plnila predovšetkým ozdobnú funkciu, dostávajú do protikladu prostredníctvom aktuálnych textov,  ktoré na prvý pohľad pripomínajú klasické príslovia a porekadlá ľudovej slovesnosti. V zásade sú to otvorené, radikálne a kritické komentáre našej spoločnosti, ktorými chcú provokovať a vytrhnúť ľudí zo zaužívaných konštruktov myslenia, premeniť pasivitu na aktivizmus, nevšímavosť na záujem. Vyšívanými textami sa vymedzujú voči rasizmu, fašizmu, neonacizmu, xenofóbii, homofóbii, transfóbii, myzogýnii, reflektujú tému ekológie, utečeneckej krízy, menšín, LGBTI problematiky, queeru, feminizmu, obmedzenia reprodukčných práv žien, násilia páchaného na ženách. Upozorňujú na pretrvávajúce zaužívané rodové stereotypy a rodovú nerovnosť, kritizujú cirkev a otvárajú aj ďalšie tabuizované témy. Bojujú proti akejkoľvek forme násilia a nenávisti, angažujú sa za spravodlivosť, toleranciu a solidaritu. Na dôležité spoločenské otázky upozorňujú aktuálnym jazykom, trefnými a údernými textami: Mama je len jedna alebo aj dve; Narodil sa Kristus Pán a mal dvoch otcov; Nerušte naše dúhy; Queer je nekonečno možností; Ženy majú gule; Rozhodujem za seba; Nemala provokovať; Sama som si na vine; Feminizmus môžeš si za to sama!; Nemôže byť každá rebelkou; Narodil sa Kristus Pán a bol žid; Kto do teba kameňom, ty doňho kebabom!; Nie som rasista, ale…; Moje mamy povedali, že o ľudských právach sa nehlasuje; Pre tento politický marazmus už nemám slov; Dochádza mi trpezlivosť; Kultúra nie je čierna a biela; Panna nemá ani ruku vyše lakťa ukázať; Fašista je zbytočný; Už nado mnou nemáš tú moc, čurák; Konať je ľudské; Za štátne peniaze sa po štátnych symboloch šliapať nebude; Nehaňte pud môj; Korene sú radikálne; Urobím sa, teda som; Ešte ma dokážete prekvapiť, už ma nedokážete sklamať; Poslušné Slovensko!; Neboj sa, bude horšie; Beznádej je občas silná a mnohé ďalšie.