Predstavované grafické dielko v technike drevorytu “Pôrod”, dá sa povedať, že je ojedinelou témou v tvorbe výtvarných umelcov, tak ako motívy z lekárskeho prostredia. Výrazne vizuálnym prejavom Sokolovej výtvarnej expresie, a to nielen v kresbe, ale i v grafike, je vzrušujúce až exaltované podanie. Je to erupcia výrazových prostriedkov, naliehavosť, sugestívnosť a stupňujúca sa dramatickosť jeho grafického jazyka. Bázou jeho expresívnej prezentácie je realita, predovšetkým spoločenská a sociálna, v ktorej Sokol postihuje ľudské osudy – konkrétne, jedinečné, nadčasové. Je to povýšenie osudu jednotlivca nad osud celého ľudského rodu. Kompozične vyvážený figurálny motív dramaticky zachytáva príchod nového človiečika na svet. Cez bolestivé telesné utrpenie matky, cez prvý plač novorodenca, vstupujúceho a prijímajúceho život ako dar, cez prvý šťastný úsmev matky… Sokol týmto dielom vyjadril svoju úctu k žene, jej obdivuhodnej vitalite, plodnosti, ktorou uchováva reťazec ľudskej existencie. Bravúrnou štylizáciou, deformáciou, ostrými a prudkými líniami, tvarov, plôch, skladobným rytmom, tiež proporčnými kontrastmi dosiahol napätie, vrcholiace v spontánnom priblížení a v sprítomnení bolesti, ale i radosti z materstva.
(Hej,
a to všetko určovalo
aj moje činy.)
Preto som raz, na zvrate čias,
keď som postál, zamyslel sa,
povedal, tak prosto,
tak sebavedome
a spontánne:
“Som.”
Ján Poničan
Koncom 20. a 30. rokov vstupuje na slovenskú výtvarnú scénu jedna z vedúcich osobností slovenskej i svetovej grafiky umelec, ktorý hlboko prežíval a silou svojho talentu vyjadroval najpálčivejšie otázky svojej doby – Koloman Sokol. Narodil sa 12. decembra 1902 v Liptovskom Mikuláši. V r. 1920 začal navštevovať v Košiciach súkromnú školu Eugena Króna. O štyri roky neskôr sa zapísal do súkromnej maliarskej školy Gustáva Mallého, ktorý mal svoj ateliér na dnešnej Grösslingovej ulici v Bratislave. V r. 1925 pokračuje v štúdiu na Akadémii výtvarných umení v Prahe, kde bol prijatý najskôr do ateliéru Maxa Švabinského. V štúdiu pokračuje u Josefa Loukotu a na grafickej špeciálke T.F. Šimona, kde sa prezentoval už zrelou a osobitou grafickou tvorbou. V r. 1932 Sokol odchádza na ročný študijný pobyt do Francúzska, kde sa stretáva so svojou bývalou spolužiačkou, Američankou českého pôvodu Lýdiou Kratinovou, s ktorou sa v Paríži oženil.
Po návrate z Paríža sa manželia usadili v Prahe, kde sa venoval novinárskej kresbe a ilustračnej práci. V r. 1934 sa svojou tvorbou prezentuje na viacerých výstavách doma i v zahraničí. V r. 1936 Spoločnosť mexicko-československého priateľstva usporiadala výstavu v Palacio de Bella Artes v meste Mexicu, ktorej sa zúčastnil i Koloman Sokol. Jeho tvorba vzbudila záujem u Mexického grafika Francisca Diaza de Leóna, ktorý prostredníctvom československého veľvyslanectva v Mexiku požiadal Kolomana Sokola o jednoročný pedagogický pobyt s vyučovaním drevorytu, leptu a litografie v Escuela de las Artes del Libro v meste Mexicu (1937). V tom istom roku bol menovaný profesorom grafiky na Escuela Nacional de Artes Plasticas mexickej univerzity. V r. 1940 sa stal inštruktorom litografie a leptu v ateliérovej škole maľby a grafického umenia – letnej škole pre Američanov. O rok neskôr, v r. 1941 ho mexický prezident menoval profesorom odbornej výuky, stáva sa členom jury pre Salón del Grabado. Tento rok i rokom odchodu rodiny Sokolovcov z Mexika do USA. V r. 1942 si na Long Island City plánoval zriadiť súkromnú grafickú školu, avšak jeho plány prerušilo vypuknutie druhej svetovej vojny. R. 1945 bol už v znamení ukončenia vojny a nadviazania stykov s Československom prostredníctvom československého veľvyslanectva v USA.
V októbri 1946 sa Koloman Sokol na pozvanie Ministerstva zahraničia vracia do rodnej vlasti. Po krátkom pobyte v Prahe prednášal na Katedre výtvarnej výchovy pri Slovenskej škole technickej a na Pedagogickej fakulte v Bratislave. Za svoju umeleckú a pedagogickú činnosť mu bola udelená národná cena za výtvarné umenie a bol menovaným členom Slovenskej akadémie vied a umení.
Svojou výstavou v galérii Roux-Hentschel v r. 1948, s ktorou odišiel do Paríža, sa uzatvára posledná časť pobytu v rodnej vlasti, pretože z Paríža Sokolovci odchádzajú k svojej rodine do USA. Od r. 1949 žil a tvoril v Bryn Mawr pri Philadelphii.
Koloman Sokol jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenského výtvarného umenia a zakladateľ modernej grafiky zomrel vo veku 101 rokov v Tuscone, v štáte Arizona dňa 12. januára 2003. Podľa posledného želania Kolomana Sokola popol z jeho tela je uložený na troch miestach sveta, s ktorými sa cítil byť najviac zviazaný. Jedným z nich je rodný Liptovský Mikuláš…
—Marta Hučková
Použitá literatúra
Bachratý, B.: Koloman Sokol. Oblastná galéria P. M. Bohúňa Liptovský Mikuláš, 1982
Podušel, Ľ.: Maliarstvo, sochárstvo, grafika. In: Biografie umelcov. Vydala NŠG, 1995, str. 200-201
Inv. č.: G 803
Autor: Koloman Sokol
Názov diela: Pôrod
Rok vzniku: 1930 – 1940
Technika: drevoryt
Materiál: papier, nažltlý
Rozmery: 29 × 24 cm
Značenie: neznačené
