Július Lörincz bol maliar, novinár a politik maďarskej národnosti. Jeho tvorba, charakteristická expresívnymi štylizovanými torzovitými figúrami, sa vyvíjala pod vplyvom Pabla Picassa, s ktorým sa aj osobne stretol. Jedným z vrcholov jeho tvorby boli maľby budapeštianskeho obdobia z rokov 1939 – 1945, v ktorých reagoval na vojnové udalosti druhej svetovej vojny. Významnú úlohu v tejto protivojnovej tematike mala postava ženy, ktorá sa pre neho stala symbolom utrpenia (Vojnová madona, 1939; Ranená, 1939; Pád Paríža, 1940; Matka sklonená nad dieťaťom, 1943; Matka s dieťaťom, 1943). Motív ženy, často s dieťaťom, sa tiahne celým jeho dielom (Matka s dcérou I. až III, 1973 – 1976; Matka so synom, 1976), pričom sa zásadne nemení autorov expresívny rukopis. Časť Lörinczových diel zo 70. rokov bola politicky angažovaná, čo vychádzalo z jeho ľavicového politického presvedčenia a aktivít (Február I., 1975 – 1976; Február II., 1977 – 1978), séria portrétov robotníkov (Hlava robotníka, 1966; Mladý robotník v šiltovke; 1960 – 1970, Robotník, 1970 – 1974).
Drobná tempera na papieri s názvom Pastier z roku 1954 sa svojou tematikou vyčleňuje z charakteru Lörinczovej tvorby. V autorovom umeleckom programe nenájdeme ľudové motívy, ktoré boli také typické pre slovenskú modernu. V jeho prípade je postava pastiera viac štúdiou človeka a nenesie symbolické odkazy v slovenskom umení často spájané s vidieckym prostredím. Figúra je centrálne situovaná na neutrálnom pozadí, jej tvár je anonymná a s námetom ju spája len typ oblečenia. Jazyk obrazu s charakteristickým štetcovým rukopisom zodpovedá typickej maliarskej tvorbe autora. Dielo bolo do zbierky Nitrianskej galérie kúpené v roku 1983.
Július (Gyula) Lörincz sa narodil v roku 1910 v Sládkovičove, zomrel v roku 1980 v Bratislave. Študoval na súkromnej škole Gustáva Mallého v Bratislave a Karola Harmosa v Komárne. V roku 1929 odchádza študovať do Budapešti na Vysokú školu výtvarných umení (prof. Réti, Vaszary), ktorú ukončuje v roku 1934. V rokoch 1934 – 1935 pracoval ako redaktor maďarského komunistického denníka Magyar Nap. V roku 1935 bol na študijnom pobyte v Paríži, kde sa zoznámil s Pablom Picassom. V roku 1938 sa vracia do Paríža a pokúša sa o emigráciu, ale koncom roka sa usadí v Budapešti, kde bol väznený a pod policajným dozorom až do 1945. Od 1946 pôsobil v Bratislave, kde pracoval ako grafik vo firme Journal a neskôr vo vydavateľstve Pravda. Po druhej svetovej vojne sa politicky angažoval, zastával vedúce pozície v slovenskej komunistickej strane a bol členom Ústredného výboru KSS aj KSČ. Jeho politická kariéra pokračovala aj po okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy. V rokoch 1969 až 1976 bol zvolený do Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia, bol tiež predsedom Ústredného výboru Čemadoku, organizácie maďarskej národnostnej menšiny, a od roku 1977 aj predsedom Zväzu slovenských výtvarných umelcov. Súborné výstavy mal v 70. a 80. rokoch v Bratislave, Komárne, Budapešti a v Dunajskej Strede.
—Barbora Kurek Geržová
Literatúra
Horváthová, Anna: Július Lörincz = Gyula Lörincz. Bratislava: Slovenská národná galéria a Tatran, 1988.
Saučin, Ladislav: Dvanásť obrazov Júliusa Lörincza. Bratislava 1980.
Inv. č.: O 1455
Autor: Július Lörincz
Názov diela: Pastier
Rok vzniku: 1954
Technika: tempera
Materiál: papier
Rozmery: 33 × 33 cm
Značenie: neznačené