Ján Želibský — Žena s kravou

Ján Želibský vstúpil na umeleckú scénu v 2. polovici 30. rokov 20. storočia. Je reprezentantom pražskej vetvy Generácie 1909. Autorov umelecký program je mnohovrstevný a je možné ho rozdeliť do viacerých etáp. Ešte počas študentského obdobia dominovali v jeho tvorbe dedinské motívy, v niektorých akcentoval aj sociálny tón (Narodenie proletára, 1936). Postupne, ovplyvnený pražským prostredím, sa v jeho tvorbe začínajú objavovať civilné mestské motívy s témou kaviarní, divadiel, cirkusov či koncertov. Koncom 30. rokov sa autor angažoval vo Výbore pre pomoc demokratickému Španielsku (tzv. Španielska vojna, 1936 – 1939), čo sa premietlo do zobrazovania vojnových námetov, ktoré ešte vzrástli s nástupom fašizmu a vypuknutím druhej sv. vojny (Po nálete, 1939; Bez domova I, II, 1939; Po poplachu, 1939; Utečenci, 1939; Vraždenie, 1941). Ako reakcia na dianie na Slovensku, predovšetkým v súvislosti so Slovenským národným povstaním, vznikla séria s motívom Jánošíka ako symbolu odporu voči fašistickej moci (Chytanie Jánošíka, 1943; Chytený Jánošík I – II, 1944; Jánošík, 1944). 

Téma slovenského vidieka má v Želibského tvorbe dlhú tradíciu. Prvá etapa s týmito motívmi spadá ešte do čias štúdií v Prahe (30. roky – Lucie, 1936, Svadba 1936, Narodenie proletára, ktorá je parafrázou narodenia Ježiša, Bujak, 1937). Tieto diela, zväčša oleje, sa vyznačujú modernou formou, experimentom a poznaním dobovej európskej maľby. Druhú etapu môžeme datovať 60. rokmi, keď sa autor po období expresívnych, existenciálnych vojnových tém počas pražského pobytu opäť vracia k téme prírodného dedinského prostredia. Tieto obrazy vznikajú po návrate na Slovensko. V porovnaní s 30. rokmi sú charakteristické tým, že autor experimentoval menej, ide o jednoduché výjavy – Pred chlievom, Na dedine (obe z roku 1968). Vyznačujú sa temnou farebnou paletou a čiernymi kontúrami domov a postáv. Tretia etapa spracovania vidieckej tematiky spadá do 70. rokov a jeho typickým médiom sa stáva pastel, ktorý na rozdiel od oleja pôsobí vo výraze mäkšie. Opäť ide o jednoduché popisné výjavy (Koník, 1970; Na dvore, Za humnami, obe 1973) bez formálneho experimentovania. Sedemdesiate roky sú obdobím normalizácie a zdá sa, že autor pred ideologickými motívmi (výročie SNP a výročie vzniku KSČ) uprednostnil návrat k známemu svetu. 

Predstavované Želibského dielo Žena s kravou je datované rokom 1960, chronologicky by teda malo patriť do druhej etapy autorovej tvorby. Maľba sa však vymyká a odlišuje od charakteristickej temnej palety a kontúr tejto dekády. Výrazom a atmosférou by sa skôr dala zaradiť k pastelom 70. rokov. Navyše, nezobrazuje typické vidiecke prostredie. Postava ženy s dobytkom na ceste je zasadená do akejsi „modernej“ dediny s pouličným osvetlením a elektrickým vedením, pripomínajúc väčšmi mestské prostredie než znaky a atmosféru tradičnej dediny. Dielo sa do zbierky Nitrianskej galérie dostalo kúpou v roku 1972.