Ivana Šáteková — Bez názvu

Ivana Šáteková je umelkyňa a aktivistka, ktorá sa venuje spoločensko-politickým témam, reflektuje slovenský folklór, ľudovú slovesnosť, tradície, porekadlá a v neposlednom rade slovenskú náturu, ktorú kriticky prehodnocuje a divákom ponúka neidealizovaný obraz našej spoločnosti, zbavený nekritického romantizmu tak často prítomného pri interpretácii ľudovej kultúry a tradície. Spochybňuje rokmi zakorenené a výchovou z generácie na generáciu podmienené myslenie i stereotypné preberanie „ľudových múdrostí“ plných zlosti, nenávisti a násilia. 

V roku 2017 sa Ivana Šáteková prvýkrát  predstavila verejnosti sériou výšiviek na výstave s podvratným názvom Hore hajl, dole hajl¹, kde techniku tradičného ľudového vyšívania spojila s kritickým až ironickým pohľadom na slovenskú spoločnosť. Prostredníctvom obrazových sekvencií tematizovala celé spektrum v spoločnosti nedostatočne reflektovaných problémov akými je násilie páchané na ženách, ale aj nárast xenofóbie, šovinizmu, mizogýnie, rasizmu či antisemitizmu. Do tejto línie autorkinej tvorby by sme mohli zaradiť aj výšivku Bez názvu, ktorá vznikla o rok neskôr a je v zbierkovom fonde Nitrianskej galérie.  Má všetky charakteristiky predchádzajúcej série – je inšpirovaná figurálnou šoporniaskou výšivkou, ktorá je šitá na plátno plným plochým stehom farebnými mulinkami s tým rozdielom, že je adjustovaná do kruhového  rámu, ktorý sa používa ako pomôcka pri vyšívaní.  Zobrazený výjav je na prvý pohľad odrazom  idylického spolužitia mladého páru, ktorého pokojnú atmosféru problematizuje prítomnosť bojového vozidla – tanku. Pretože je hlaveň tanku vtipne využitá ako podpera pre natiahnutú šnúru na vypratú bielizeň, mohli  by sme tento príbeh čítať ako odkaz na protivojnový  slogan Make love, not war, zo 60. rokov 20. storočia, ktorý však v kontexte súčasnosti nadobúda nový tragický význam. 

Výšivka nie je v tvorbe Ivany Šátekovej len alternatívou k tradičnej kresbe alebo maľbe, ale je strategickým umeleckým nástrojom. Zatiaľ čo v minulosti sa vyšívanie považovalo za typicky ženskú, veľmi nízko hodnotenú ručnú prácu, dnes, v kontexte súčasného umenia, je ručné ženské vyšívanie nielen plne akceptované, ale sa stalo súčasťou umeleckého aktivizmu, ako to je i v prípade tvorby Ivany Šátekovej.