Panoramatické pohľady na Nitru a jej dominantu, viac ako v súčasnosti, priťahovali záujem umelcov v predchádzajúcich storočiach. Veduty hradu a podhradia, v rôznych výtvarných technikách, majú nielen vysokú umeleckú úroveň, ale i dokumentačnú. Jedným z plejády umelcov je i maliar nemeckého pôvodu G.A. Schüle, rodák z Kremnice, ktorý po skončení I. svetovej vojny žil a tvoril v meste pod Zoborom takmer tri desaťročia. Popri námetoch sakrálnej tvorby, portrétoch, zátišiach svoj tvorivý záujem venoval figurálnym kompozíciám, krajinomaľbe a nitrianskemu hradu.
Rovnomenný názov nesie i predmetné dielo z akvizičného fondu Nitrianskej galérie, ktoré je datované rokom 1932. Obraz pôsobí žánrovo, avšak po dôkladnejšom skúmaní a štúdiu vnáša do motívu sentiment i nostalgiu, ktorú mu vtláča nielen historizujúci motív, citlivá atmosféra, ale i postava dôstojného starca, vzpriameného, s mierne sklonenou hlavou. Námet vnímateľa diela nabáda k pozastaveniu, k úvahám o čom asi starec rozmýšľa. Skláňa hlavu, opierajúci sa o palicu, držiac v ruke i svoju pokrývku hlavy, k úcte svojich predkov, k histórii Nitry s Veľkomoravskou tradíciou ? Alebo je to iba jeho obyčajný všedný záujem o okolitú krajinu ?
Okolie nitrianskeho prostredia neustále menilo svoju tvár, avšak z tohto diela sa dá ešte stále prečítať lokalita, z ktorej maliar nanášal na plátno túto malebnú krajinnú scenériu. Schüle zachytáva hrad a jeho panorámu od severnej strany, z horného okraja bývalého mestského žulového kameňolomu, ktorý sa nachádzal na úpätí Zobora.¹ A práve do tohto prostredia umiestnil starca, ktorý akoby sa vo svojich myšlienkach vracal do minulosti. V skutočnosti však pohľadom skúma hĺbku zoborského jazierka.
V podhradí s riekou Nitrou² je umiestnený známy bývalý Aujeského mlyn, sčasti ukrytý v zeleni stromov vinúcich sa popri ceste, ktorá viedla na vrch Zobor. Kompozícia diela je vyvážená – dáva vyznieť nie iba dominante hradného komplexu, ale pozornosť púta i postava starca umiestneného v ľavej časti obrazu. Mierne expresívna farebnosť dodáva dielu romantizujúci akcent.
Gustáv Adolf Schüle sa narodil 23.4.1884 v Kremnici. V r. 1905 – 1910 absolvoval štúdium na európskych akadémiách v Budapešti a v Mníchove. Koncom prvej svetovej vojny sa ako vojak dostal do Nitry, kde sa rozhodol usadiť. Čoskoro sa tu stal známou osobnosťou. Svoj prvý ateliér si vybudoval v historickom hradnom areáli Horného mesta, ktoré mu poskytovalo k jeho tvorbe množstvo námetov. Neskôr svoj ateliér premiestnil do budovy konviktu piaristického kláštora, kde si v 20. rokoch 20. storočia zriadil súkromnú maliarsku školu. Schüle bol plodným umelcom a úspešne sa zaradil medzi popredných nitrianskych umelcov ako bol Július Bártfay, Karol Pongrácz, Maximilián Schurmann, Edmund Massányi, Ľudovít Slamka, František Farmann a iní. Jeho maliarske záujmy boli mnohostranné. Okrem už vyššie spomenutých žánrov si pozornosť zasluhujú jeho sakrálne maľby vo viacerých slovenských kostoloch, ale najmä rozmerné kompozície v Biskupskom katedrálnom chráme sv. Emeráma Bazilike Minor na Nitrianskom hrade.
Pred rokom 1936 maľoval záznamy zo svojich študijných ciest po Európe. Vo svojich dielach zobrazil mestá Aaachen, Brusel, Rím, tiež pohľady na Švajčiarske Alpy, ale i Vysoké Tatry. V tom istom roku tieto svoje diela odprezentoval na Krajinskej výstave výtvarného umenia v Bratislave. Prvá súborná výstava G.A. Schüleho bola v nitrianskom prostredí predstavená verejnosti v Mestskom dome v r. 1937. Bol členom Umeleckej besedy slovenskej, s ktorou pravidelne vystavoval.
Životné osudy umelca nie sú do súčasnej doby dostatočne spracované. Z rozličných prameňov sa dozvedáme, že pravdepodobne počas druhej svetovej vojny, v r. 1944, sa z Nitry G.A. Schüle ako občan nemeckej národnosti odsťahoval a zomrel v Mníchove v r. 1972.
—PhDr. Marta Hučková, Nitra, 27. 7. 2012
1 Vek tohto žulového lomu zaradili archeológovia do obdobia mladších prvohôr – karbónu, čo značí že vznikol pred 290 miliónmi rokmi. S lomom žuly Nitrania začali v druhej polovici 19. storočia, presnejšie v r. 1860, a v r. 1874 mal už hĺbku asi 10 metrov. Kameňom dláždili mestské nitrianske i budapeštianske komunikácie a keď sa neskôr kvalita žuly zhoršila prestali ju ťažiť. V r. 1893 sa strhla nečakaná ničivá búrka. Prívalový dážď zaplavil viac ako 15 metrov hlbokú baňu a tak vzniklo pre Nitranov obľúbené zoborské jazierko.
2 V časoch veľkých povodní, rieka vytvárala jedno veľké jazero, ktoré siahalo až k podhorskej dedinke Dražovce a keď zamrzla vytvárala obrovské klzisko. S reguláciou rieky sa začalo v novembri 1928 a v r. 1938 ešte stále nebola ukončená.
Použitá literatúra
Váross, M.: Slovenské výtvarné umenie 1918-1945, In: Nemeckí a maďarskí výtvarníci na Slovensku. SVKL Bratislava, 1960, str. 283
Kolektív autorov: Významné osobnosti Nitry. In:Valent, Š.- G.A. Schüle, Mesto Nitra a MsÚ v Nitre, 1998, str. 131
Jahn, J.: A.G. Schüle- Zo zbierok PG v Nitre, Originál, roč.IV., č.7, 1997
Inv. č.: O 263
Autor: Gustáv Adolf Schüle
Názov diela: Hrad Nitra
Rok vzniku: 1932
Technika: olej
Materiál: plátno
Rozmery: 71,5 × 89 cm
Značenie: vľavo dole: G. Schüle 1932, štetcom