Ferdinand Katona — Žatva

Ferdinand Katona, vlastným menom Nathan Kleinberger, žil na prelome 19. a 20. storočia. Vo svojom umeleckom programe sa venoval predovšetkým krajinomaľbe, špeciálne sa zameriaval na motív tatranskej krajiny. V súčasnosti evidujeme okolo šesťtisíc malieb s týmto motívom v zbierkach rôznych slovenských galérií. Výber motívu súvisí s tým, že sa narodil na severovýchode Slovenska v Spišskej Starej Vsi, detstvo a mladosť prežil v Kežmarku, ktorý je od Vysokých Tatier vzdialený približne 20 km. Katonov maliarsky talent objavil Ladislav Mednyánszky, u ktorého študoval v rokoch 1880 – 1884. Práve z tohto obdobia pochádza viacero malieb a kresieb rodinného sídla Mednyánszkych v Strážkach, dokonca je zachovaný obraz Mednyánszkeho pri práci v plenéri, alebo portrét jeho netere Margity Czóbelovej. Hoci neskôr študoval na akadémii v Budapešti (1884 – 1890), silný a výrazný vplyv na jeho tvorbu mal jednoznačne i naďalej Mednyánszky. Prejavovalo sa to v niekoľkých typických znakoch jeho maľby, najmä na obrazoch menších komornejších rozmerov, v zachytení ich atmosféry a nálady – rôzne ročné obdobia (Jar v Tatrách, Krajina v zime), či dokonca etapy dňa (Krajina pred večerom, Súmrak, Tatry v noci). Súčasne ich charakterizuje istá ponurosť a melanchólia. Neskôr, počas štúdia v Paríži (1890 – 1894), umelca ovplyvnil impresionizmus. V roku 1891 dokonca navštívil Barbizon, známu dedinku vo Francúzsku, kde maľoval, nadväzujúc na tradíciu Barbizonskej školy, ktorá sa priklonila k romantickému realizmu, uprednostňujúc maľbu v reálnej prírode – v plenéri – ako kontrast k ateliérovému maľovaniu. 

Katonov drobný olej Žatva (1920 – 1930) pochádza z neskorého obdobia autorovej tvorby, z posledných rokov jeho života (zomrel v roku 1932). Dielo sa vymyká z autorovho charakteristického umeleckého programu. Motív poľnohospodárskej práce zachytený v maľbe je vzhľadom na kontext autorovej tvorby netypický, rovnako ako vložená drobná figurálna kompozícia. Jeho krajiny sú zväčša zobrazované bez prítomnosti ľudí. Na druhej strane, výjav je zasadený do typického horského prostredia. Autorov rukopis je uvoľnený, skôr dramatický s výraznými a sýtymi odtieňmi žltej, zelenej a modrej farby. V zbierkach Východoslovenskej galérie v Košiciach existuje obraz s podobnou tematikou Pri žatve (1910 – 1920), ide však o úplne odlišný koncept, o zobrazenie rovinatej krajiny so štyrmi postavami.

Dielo Žatva bolo do zbierky Nitrianskej galérie získané v roku 1969 prevodom z Okresného národného výboru.