23.06.2011

31.07.2011

Reprezentačné sály - Nitrianska galéria, Župné námestie 3, Nitra

[ : POPOVIČ : ]

Výstava predstaví tvorbu z poslednej dekády Vladimíra Popoviča, jedného z najvýraznejších osobností slovenskej umeleckej scény...

Autor: Vladimír Popovič
Vernisáž: štvrtok 23. 6. 2011 o 17.00 hod.
Kurátorka: Barbora Geržová
Miesto konania: Reprezentačné sály, Nitrianska galéria, Župné námestie 3, Nitra
Výstava potrvá do 31. 7. 2011

Výstava predstaví výber maliarskej tvorby jednej z najvýraznejších osobností slovenskej umeleckej scény Vladimíra Popoviča. Kľúčovým kritériom výberu je obdobie rokov 2000 až 2011. Z množstva obrazov, ktoré autor v danom čase vytvoril je vystavených viac ako štyridsať malieb, spojených okrem časového hľadiska aj ďalšími, pre autora charakteristickými formálnymi znakmi a tiež typickou individuálnou symbolikou. V rámci takto zadefinovanej koncepcie výstavy sú jednotlivé obrazy radené buď na základe príbuzného dátumu vzniku, alebo tematického okruhu.

Jeden z dôležitých momentov, ktorý je intenzívne prítomný v celej autorovej maliarskej tvorbe, ale aj v aktuálne prezentovaných obrazoch je príbeh dôsledne vyrozprávaný vo figuratívnej (Predčitateľka a kúzelník, 2003), znakovej (Denník, 2009) alebo dokonca abstrahujúcej maľbe (Levitujúca aleja, 2002). Z roku 2009 pochádza séria štyroch menších malieb, ktorých príbeh dokonca prechádza z jedného obrazového políčka na druhý, čím pripomína filmové sekvencie. Autor, priamo inšpirovaný konkrétnym filmom tu v maľbe dôsledne uplatnil princíp animácie (Bondovka I-IV), podobný motív sekvencií je prítomný aj v triptychu Modrý stôl (2011).

Ďalšími výraznými prvkami, cez ktoré sa dajú autorove maľby identifikovať je intimita, subjektívne prežívania, osobná skúsenosť, i snívanie, ktoré autor prepisuje do svojej umeleckej tvorby. Leitmotívom prezentovanej výstavy je predovšetkým vzťah medzi mužom a ženou a tematizovanie lásky (Milujem ťa – dokáž, 2005, Dvojica, 2005, Básnici na nábreží, 2007, Bozkávanie povolené, 2009). Autora od začiatku fascinuje fenomén ženy, ktorej postava sa objavuje v hlavnej i vedľajších úlohách (List, 2004, Dievča z aleje, 2007-2008, Za dievčatami, 2009, Bežiace dievčatá, 2010). Samostatný tematický blok je venovaný maľbám s integrovaným textom, písmom (Bagatella podľa Freuda, 2007, Túlavé topánky, 2007, Predám kuču, kúpim Eifelovku, 2009) a znakom (Denník, 2009). A nakoniec sú to obrazy, v ktorých sa opakovane objavujú symboly známe z rôznych etáp autorovej tvorby, a ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou jeho obrazovej poetiky. K takýmto symbolom patria napríklad ženské pery použité ako jeden z komponentov obrazu (Bastard, 2007, Na pláži, 2009), samostatne (Most, 2007) či dokonca v multiplikácii (Cargo, 2008). K ďalším typickým znakom Popovičovej maľby patrí opakujúci sa motív stola (Modrý stôl, 2011), hviezdy (Liehová civilizácia, 2001, Nocou, 2007) alebo krajiny, hôr a alejí (Letná krajina, 2008, Tatranky, 2009, Výlet, 2009, Levitujúca aleja, 2002).

Vladimír Popovič sa narodil v roku 1939 vo Vysokej nad Uhom na východnom Slovensku. V rokoch 1954 – 1958 študoval na legendárnej bratislavskej Škole umeleckého priemyslu, kde spolu so spolužiakmi, neskoršími významnými umelcami, mímom Milanom Sládkom, a režisérmi Elom Havettom, Jurajom Jakubiskom a Jurajom Herzom navštevoval bábkarsky krúžok, ktorý na škole založil Miroslav Fikari. Z tejto skúsenosti vychádza Popovičov dlhodobý záujem o Divadlo obrazov, ktoré založil už v roku 1958 a kde spolu so spolužiakmi inscenoval hru Malý princ podľa Saint-Exupéryho. V štúdiách pokračoval v rokoch 1959 – 1965 na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, najprv v maliarskej prípravke u prof. Dezidera Millyho, neskôr v ateliéri prof. Petra Matejku, kde sa stretla silná zostava študentov. Medzi jeho spolužiakov patril napríklad Alex Mlynárčik, Stanislav Filko, Jozef Kornucik, Michal Studený, alebo Milan Mravec. Letný semester v roku 1961 strávil štúdiom na Akadémii výtvarných umení v Prahe u prof. Vojtěcha Tittelbacha. Na výtvarnú scénu vstúpil v  polovici 60. rokov 20. storočia a stal sa známy predovšetkým ako autor papierových objektov a krkváží s presahom k akčnému umeniu. Takýto charakter mali jeho dve prvé samostatné výstavy, ktoré v roku 1965 a 1967 kurátorsky pripravila Iva Mojžišová. Koncom 60. rokov sa Vladimír Popovič vracia k maľbe, vzniká veľký cyklus kombinovaných obrazov s názvom Čo je okolo nás (1968), ale aj solitérne maľby s typickou vlastnou znakovosťou (opakujúci sa motív loďky, stola, čerešní, letiacich postáv, krajiny atď.). Koncom 70. rokov zaznamenávame v jeho maliarskej tvorbe redukciu farebnosti. Ide o obdobie tzv. „šeďákov“, prostredníctvom ktorých reagoval na zmenu politickej situácie ako napríklad v cykle s názvom Betónové sonáty (1983 – 1987). V 90. rokoch sa k farbe opäť vracia. Napriek intermediálnym presahom jeho tvorby do rôznych umeleckých žánrov a oblastí, maľba a kresba a štúdium ich vzájomných vzťahov zostali ťažiskom jeho tvorby až do súčasnosti. Je všestranným autorom, ktorý písal knihy a scenáre, vytváral scénické návrhy pre bábkové divadlo a výtvarné návrhy pre film. Na Vysokú školu výtvarných umení sa vrátil v roku 1990 ako pedagóg, kde na Katedre grafiky a iných médií viedol ateliér K.R.E.S.B.A. Medzi jeho dvorné kurátorky patrí predovšetkým Iva Mojžišová, ktorá Vladimíra Popoviča uviedla na slovenskú umeleckú scénu a Zora Rusinová, ktorá v roku 2002 napísala autorovu prvú monografiu.

Barbora Geržová

pozvanka popovic