24.01.2008

03.02.2008

Salón Nitrianskej galérie, Župné námestie 3, Nitra

V. MEDZINÁRODNÝ FESTIVAL KULTÚRY NEPOČUJÚCICH sv. Fr. SALESKÉHO V NITRE

V. Medzinárodný festival kultúry nepočujúcich sv. Františka Saleského v Nitre v oblasti výtvarného umenia je výslednicou spolupráce EFFETY – Strediska sv.F. Saleského v Nitre a Nitrianskou galériou.

Stanislav Lubina, Nicolas Rohr, Terézia Kuricová , Anna Palenčárová , Linda Svoradová , Barbora Paulovičová , Martina Cibulková

Miesto konania výstavy: Salón, Nitrianska galéria, Župné nám. 3, 949 01 Nitra
Otvorenie výstavy:24. 1. 2008
Trvanie výstavy: 3. 2. 2008

Kurátor: PhDr. Marta Hučková

V. Medzinárodný festival kultúry nepočujúcich sv. Františka Saleského v Nitre v oblasti výtvarného umenia je výslednicou spolupráce EFFETY – Strediska sv.F. Saleského v Nitre a Nitrianskou galériou.

Koncepcia výstavy je rozdelená do dvoch samostatných celkov – samostatná autorská výstava slovenského grafika Stanislava Lubina, známeho nielen na Slovensku, ale i v zahraničí a súťažná výstava sluchovo postihnutých umelcov.

Stanislav Lubina : Grafika

Súčasná prezentácia linorytov predstavuje autora ako zrelého a skúseného výtvarníka, ktorý v oblasti grafiky tvorí už takmer štyridsať rokov. Cesta k umeniu Stana Lubinu /1952/ viedla cez zdravotné životné úskalia. Ako dieťa prekonal silný zápal stredného ucha, čo bolo príčinou obmedzenia rečových schopností. Dlhé mesiace strávil v nemocnici a školopovinnú dochádzku nastúpil až ako osemročný. Síce ho rodičia zapísali do základnej školy pre zdravé deti v Nemšovej, vyučovacie tempo však pre sluchové postihnutie nestíhal. Neskôr začal navštevovať základnú školu pre nedoslýchavých v Bratislave. Prostredie školy a kolektívu malo na neho priaznivý vplyv. Popri posunkovej reči a komunikáci s rovesníkmi s rovnakým handikepom, cieľavedome a s nesmiernym úsilím, čo sa mu aj podarilo, môže bezprostredne komunikovať i hovorovým slovom.

Záľubu v kreslení rozvíjal najskôr v Ľudovej škole umenia, v štúdiu pokračoval na Strednej polygrafickej priemyslovke v Bratislave /1968 – 1972/ , kedy sa zdokonaľoval i samoštúdiom v kresbe a grafickej technike linorytu. V rokoch 1973 – 1978 absolvoval súkromné výtvarné štúdiá u akad.mal. prof. Ľudovíta Hološku a Mariána Sučanského.

Na výtvarnú scénu Lubina vstupuje koncom deväťdesiatych rokov 20-teho storočia prvými samostanými výstavami. Ako člen Spolku grafikov Slovenska sa aktívne zúčastňuje spoločných výstav doma i v zahraničí. Ako umelec so sluchovým postihnutím sa zúčastnil svetových kongresov v Brisbane (Austrália, 1999), Washingtone D. C. (USA, 2002) a v Montreale (Kanada, 2003), kde vystavoval svoju tvorbu. Z domácich prezentácii – Štúdio S v Bratislave (spolu s J. Vydrákom), 1999, v Trenčíne v Dome armády, v Poštovej banke v tom istom roku, vo francúzskom Gran Gevrier, 2001, v Subtera Galery v Nitre, 2002 etc… Z posledných výstavných podujatí autora spomeniem výstavu v Múzeu v Kremnici v r. 2002, a minuloročnú výstavu v Bratislave v Galérii CODUM Global.

Stano Lubina sa na súčasnej výstave predstavuje linorytmi, ktoré sú pre jeho grafickú tvorbu charakteristickou dominantou. Proces hľadania a rozhodovania je pre každého výtvarného umelca výslednicou vzájomného stretu intelektových a temperamentových osobných daností.

Lubina vychádza z kresby a média klasickej maľby, ktoré podnietili jeho energické a veľkorysé riešenia osobitých kompozícií, založených i na individuálnom rukopisnom rytme zdôrazňujúcich výraznú expresívnu líniu kompozície. V jeho dielach nachádzame popri línii geometricko-reduktivistického programu i kánon horizontálnych či vertikálnych rytmov, ktorý prispôsobuje momentálnemu emocionálnemu vnímaniu a kompozičnému rozvrhu skladby.

Jeho diela sú plné úvah o živote, každodenných momentoch prežitého, vnímaného prostredníctvom podnetov a impulzov prírody, religióznych podstát. V jeho tvorbe, nielen v linorytoch, ale predovšetkým v ilustračnej tvorbe, nachádzame humornú nadsádzku až karikatúru. Jeho tvorba núti k zamysleniu, i k úsmevu.

Autor žije a tvorí v Novej Dubnici.

Súťažná výstava sluchovo postihnutých umelcov Európy

Na tohtoročnej súťažnej prehliadke sluchovo postihnutých umelcov realizovanej v rámci V. ročníka MF kultúry nepočujúcich sv. F. Saleského v Nitre sú odprezentované diela autorkiek zo Slovenska a jendného autora z Francúzska.

Veľmi zaujímavou technikou sa predstavuje francúzsky autor Nicolas Rohr. Mladý výtvarník sa predstavuje figurálnymi kompozíciami v technike air brusch – americkou retušou (rozprašovanie farieb s maximálnou presnosťou pomocou špeciálnej pištole, ktorou sa dosahuje takmer fotografická presnosť).

Študentka Strednej priemyselnej školy odevnej v Trenčíne Terézia Kuricová zaujme nápaditým textilným objektom – návrhom na extravagantné šaty s názvom Elektizmus III., ktorému predchádzali plošné diela v technike olej s figurálnym motívom Elektizmus I., Elektizmus II.. Impresívnosť jej rukopisu je optimistickým prenosom individuálnych myšlienok a cítenia, v ktorom sa pohybuje vo svojom hľadaní a smerovaní.

Anna Palenčárová je tiež študentkou uvedenej školy. Triptych Svadba I. – III. je návrhom na svadobné šaty, hoci prvý moment to vôbec neevokuje. Kompozícia opaskov v dielach je skôr asociáciou tohto pojmu, ktorý spája, upevňuje vzťahy medzi mužom a ženou.

Nitrianska výtvarníčka Linda Svoradová sa každoročne zúčastňuje tejto výtvarnej súťaže. Jej tvorba je zastúpená dielom „Bez názvu“. V minulých ročníkoch sa prezentovala dielami realistickej línie, príklonom ku klasickej antizujúcej maľbe. V tomto diele „Bez názvu“ nachádzame nové smerovanie k abstraktnej maľbe, čím posúva, v kladnom slova zmysle svoje ambície a výtvarné snaženie.

Poslucháčka 6. ročníka odboru grafiky na VŠVU v Bratislave Barbora Paulovičová zaujme svojimi ilustratívnymi maľbami. Jej výtvarné prezentácie sú takmer na profesionálnej úrovni. Verím, že jej výtvarné ambície ocení i výtvarná porota.

Kolekciou šperkov sa predstavuje autorka Martina Cibulková. Náhrdelníky, náušnice, opasky i miniatúrny objekt „Hviezdice“ sú inšpirované morom, prírodou v prevedení, ktorých dominuje modrá farebnosť. Diela realizuje vlastnou technikou. Treba obdivovať jej nápaditosť, realizáciu a trpezlivosť.

Marta Hučková

V Nitre, 23.1.2008