04.03.2009

29.03.2009

Reprezentačné sály - Nitrianska galéria, Župné námestie 3, Nitra

Spojenci

Jozef BAUS (1958) a Marko VRZGULA (1966) sa v Nitrianskej galérii predstavujú svojou aktuálnou maliarskou tvorbou...

Jozef Baus, Marko Vrzgula

Miesto konania výstavy: Reprezentačné sály NG, Nitrianska galéria, Župné nám. 3, 949 01 Nitra
Otvorenie výstavy: 4. 3. 2009 o 17.00 hod
Trvanie výstavy: 5. 3. 2009 – 29. 3. 2009

Kurátor: Eva Kapsová

Jozef BAUS (1958) a Marko VRZGULA (1966) sa v Nitrianskej galérii predstavujú svojou aktuálnou maliarskou tvorbou, ktorá zahŕňa obrazy prevažne z posledných piatich rokov. Dôraz v prípade tvorby Jozefa Bausa je položený na nový cyklus Geometria (2007 – 2008) a predovšetkým Siete (2008 – 2009), v kolekcii malieb Marka Vrzgulu dominujú Mosty a Pohyby (2005 – 2008). Výstava súčasne na niekoľkých príkladoch z predchádzajúceho obdobia poukazuje na kontinuitu v ich výtvarnom programe (Baus: Ikony, 1996, Hlavolamy, 2002-2003; Vrzgula: Prieniky (1994-1999). Autori rozvíjajú podnety neoexpresívneho maliarstva, resp. geometickej abstrakcie, pričom v ich poetike sa originálnym spôsobom odrážajú súvislosti a paradoxy expresívneho a súčasne konštruktívneho živlu.

K poslednej, aktuálnej etape vývinu Bausovej tvorby patrí séria obrazov, ktoré v línii jeho umeleckých výskumov predstavujú ďalší, dá sa povedať že aj vyšší, vyzretejší a pôsobivejší stupeň. Ich zárodok je v cykle Geometria (2007), časť z tohto cyklu by sme mohli podradiť do série Siete (2007 – 2009).

Marko Vrzgula prezentuje širšie cykly malieb Mosty a Pohyby, ktoré sú logickým myšlienkovým a tvarovým pokračovaním jeho predchádzajúceho programu.

Po období cyklu Prienikov sa autorovi ukázala možnosť revitalizovať uplatňované tvaroslovie v obnovenom, expresívnom, razantnejšom výraze, ktorý sa napokon uskutočnil v cykle Mosty. Posun, ktorý sa od Prienikov k Mostom odohráva sa deje v smere zvýšenej expresivity, prejav je rudimentárnejší, robustnejší, prechádza do väčších formátov.

Jozef Baus a Marko Vrzgula sú „spojenci“ od školských čias. Ešte ako študenti spolu s ďalšími spolužiakmi a svojim pedagógom na VŠVU v Bratislave docentom Milanom Rašlom založili skupinu Modré hrušky (1988). Okrem skupinových výstav sa autori profilovali samostatne. Medzi Bausom a Vrzgulom sa však vytvorilo v porovnaní s ostatnými členmi skupiny (Danglár, Čižmárik) tesnejšie puto, tvorivé porozumenie a osobné priateľstvo.

Aj keď autorov nemožno označiť za autorskú dvojicu, v takomto duchu spolu nepracujú, raz takúto príležitosť využili na výstave, ktorá tento moment tematizovala (ART IN Dvojstup, Nitra,1993). Dnes vystavujú „za seba“. Recepčná reflexia sa rozvinie v komparatívnej interpretácii. Je možné, že autorov uvidí v komplementárnom porozumení: subtílnej linky a robustného ťahu; hladkej plochy a pastóznej línie, pokojnej konštrukcie a dynamického nepokoja; jemnej vibrácie a živelného rozmachu.

Dokladom blízkosti autorov a tiež ich zmyslu pre humor sú napríklad obrazy s motívom vzdušného živlu – Prichádza El Dodo (1999) a El Marco (2004 – 2006). Tu nielen ako symbolické gesto možno vnímať jednak výber spoločnej témy (vzdušný vír) a jednak to, že obraz jedného s humorným nadhľadom kóduje meno druhého priateľa.

Dokladom samozrejmosti blízkeho vzťahu je vyjadrenie, že spolu môžu nielen byť (napríklad v plenéri, alebo v domácom prostredí ateliéru), ale aj tvoriť: premýšľať a o premýšľanom maľovať.

Eva Kapsová