Jozef Ciller
Divadelný ústav Bratislava

Sprístupnenie výstavy:
5. septembra 2014

Výstava potrvá do 5.októbra 2014

Salón Nitrianskej galérie
Župné námestie 3
Nitra
Na javisku musí scénograf nechať kus duše (nitra.sme.sk)
Fotografie z výstavy:

                

Jozef Ciller: NA/ČO JE SCÉNOGRAFIA

Tajomstvo scénografie je v jej multidisciplinárnosti a interdisciplinárnosti...

Scénografia je desaťboj intelektuálny, výtvarný a divadelný. Stretáva sa literatúra s dramaturgickým rozpitvaním a réžijnou koncepciou. Do hry vstupuje architektúra, dizajn, svetlo, pohyb, hudba, farba, kostým. Nápady, skice, model, technické a výrobné rozkresy, technológia, divadelná technika, výrobné výkresy, dielenská realizácia, výrobné porady, konzultácie, dohľad, technické skúšky, svetelné skúšky, hlavné skúšky, generálky, premiéra.

Ciller tvrdí: 
,,Základným a najdynamickejším výtvarným prvkom scény je herec. Schopný je priestor členiť, podľa potreby meniť, dávať mu stále nové významy, a tým vytvárať jeho štvrtú dimenziu. Scénografia musí mať svoj priebeh a príbeh, rodí sa v procese inscenácie a má svoju poetiku a logiku. Scénografia je integrujúci dialóg spájajúci motorické s estetickým , telesné s duchovným. Pomáha širokou škálou svojich možností prispieť k zmysluplnému dopadu na diváka a podčiarknuť zmysel divadelnej produkcie. Scénografia má provokovať režiséra, inšpirovať herca a prekvapiť diváka.“

Vo svojich najlepších prácach dospel Ciller k riešeniu, kde mu nejde už o lokalizáciu hry, dokonca ani o jej vyšší stupeň – dramatický priestor. Jeho scénografia integruje všetkými svojimi zložkami s dramatickou osobou, z nej vychádzajú a na ňu reaguje. Cillerova scénografia sa vyznačuje bohatstvom prostoty, funkčnosťou, akčnosťou a integrovanosťou so všetkými zložkami inscenácie. Jej tvorivý nepokoj inšpiratívne pôsobí na vývin divadelnej réžie. Princípy jeho tvorby mu zabezpečujú svojské, osobnostné postavenie v súčasnej scénografii.

Napriek tom, že Cillerove scénografické návrhy majú svojbytnú výtvarnú kultúru, vtip a technickú úroveň, ich totálny zmysel sa rozkryje až v inscenačnej realizácii. Čím zmysluplnejšie scénografické riešenie, tým ťažšie je ho prezentovať v galerijnej výstave. Scénografia nie je len obrazový artefakt, ale dramatický multidisciplinárny dialóg, dostávajúci optické fyzikum, sluchový vnem v spojitosti so živým človekom – divákom často do oslobodzujúcej katarzie, tak potrebnej v dnešnom živote.