Alena Adamíková
Mária Čorejová

Diana Majdáková

Vernisáž:
streda 7. 5. 2014 o 17:00 hod.

Po vernisáži Vás pozývame na afterpARTy, neformálnu diskusiu s autorkami a kurátorkou.

Výstava potrvá do: 06.07.2014

Reprezentačné sály
Župné námestie 3
Nitra


Vernisáž výstavy

vernisaz (3) vernisaz (4) vernisaz (5) vernisaz (6) vernisaz (7) vernisaz (8) vernisaz (9) vernisaz (10) vernisaz (11) vernisaz (12) vernisaz (13) vernisaz (14) vernisaz (15) vernisaz (16) vernisaz (17)

Z prehliadky výstavy:

                       

IDENTITY (ľahkosť hľadania)

Spoločný výstavný projekt Aleny Adamíkovej a Márie Čorejovej IDENTITY (ľahkosť hľadania) je spojením dvoch pomerne rôznorodých tvorivých prístupov.

Zábery z výstavy nájdete aj v tomto filme z produkcie Združenia pre podporu umenia – terra artis, Banská Štiavnica


Spoločný výstavný projekt Aleny Adamíkovej a Márie Čorejovej IDENTITY (ľahkosť hľadania) je spojením dvoch pomerne rôznorodých tvorivých prístupov. Program Aleny Adamíkovej je postavený na tematizácii a redefinícii žánru maliarskeho portrétu v jeho súčasných vizuálnych a kontextuálych posunoch, kým Mária Čorejová v médiu kresby vystupuje ako tvorkyňa imaginatívnych obrazov, ktoré rozvíja v priestore definovanom človekom a jeho civilizačnými prejavmi. Potreba konfrontovať rozličné prístupy narábania s (existenciálnym) prázdnom, strachom zo straty (zázemia, hodnôt) a následnou krízou identity je pochopiteľná a potrebná najmä vo chvíli, kedy sa tieto princípy prejavujú ako zásadné spoločenské otázky (a konflikty).

Spoločná výstava mapuje momenty, ktoré sa pri hľadaní a definovaní ľudskej identity v tvorbe oboch autoriek prelínajú a umožňujú vzájomnú komunikáciu (prípadne konfrontáciu). Vzhľadom na párovú výstavu nie je cieľom poskytnúť divákovi definitívny, absolútny prierez témou, ale byť funkčnou “mind-mapou” odlišných výtvarných výstupov, vyberaných spomedzi množstva diel oboch umelkýň tematickou selekciou.

Alena Adamíková s identitou portrétovaného manipuluje prevažne nahrádzaním tváre (ako hlavného nositeľa podoby) zástupnými obrazmi. Môže ísť o krajinu vpísanú do tváre človeka preneseného do maľby z historickej fotografie (najčastejšie detského portrétu) alebo o hlavu zvieraťa nasadenú na ľudskom tele. Inokedy zneistenie prebieha v podobe čiastočného vymazania čŕt i zatvorených očí. Vymazaním identity autorka skúma otázky, pokiaľ je tvár ultimátnym tvorcom charakteru a odkedy nás odvádza od skutočnej podstaty. Môže byť človek bez tváre vnímaný ako celistvá, rozpoznateľná bytosť? Čo všetko pripisujeme poznaniu (analýze) tváre druhého človeka? A čo pre nás znamená jej absencia?

Mária Čorejová volí iný prístup, kedy je identita (či jej bytostná absencia) zasadená do rámca civilizačnej konfrontácie. Skúma symbolické priestory pre vytváranie a implemetáciu dogiem, ideológií a spoločenských paradoxov. Všetko determinuje čierna “hmota” ničoty, ktorá pohlcuje vizuálne momenty potrebné pre ďalšie rozvinutie narácie v mysli diváka. Jednoduchá interpretácia pozorovateľovi nie je umožnená, stráca sa v čiernej, obrazom dynamicky prerastajúcej ploche. Kde končí Čorejovej “temnota”, začína priestor pre zjednodušovanie a jednoznačnú výpoveď (a odpoveď). Otázky identity autorka prenáša do roviny, kde sú ľudské pocity a myšlienky zastupované predmetmi, budovami či kultúrou definovanými vzťahmi.