Umelci:
Ľubomíra Abrahámová, Milan Adamčiak, Janko Alexy, Mária Balážová, Robert Bielik, Erik Binder, Klára Bočkayová, Tomáš Džadoň, Richard Fajnor, Eva Filová, Ľudovít Fulla, Jan Hála, Zuzana Jablonovská Hečková, Anetta Mona Chişa &Lucia Tkáčová, Tomáš Klepoch, Július Koller, Kundy Crew, Cyprián Majerník, Erika Mészárosová, Jarmila Mitríková & David Demjanovič, Alex Mlynárčik, Emília Rigová, Ivana Sláviková, Ivana Šáteková, Henrieta Tholt, Miloš Vančo, Jana Želibská, Anabela Sládek Žilíková

Kurátorka:
Barbora Kurek Geržová

Miesto konania:
Reprezentačné sály

Trvanie výstavy:
1. 10. – 5. 12. 2021  
Na stiahnutie:

Pozvánka
Tlačová správa

FOLK-LORE

Koncepcia výstavy FOLK-LORE je postavená na mapovaní a kritickom prehodnotení modelových diel domácich autorov a autoriek 20. a 21. storočia, s dôrazom na súčasnosť, ktorí/-é vo svojej tvorbe reflektujú špecifický fenomén – folklór. Ten do veľkej miery poznačil charakter našej kultúry.

Koncepcia výstavy FOLK-LORE je postavená na mapovaní a kritickom prehodnotení modelových diel domácich autorov a autoriek 20. a 21. storočia, s dôrazom na súčasnosť, ktorí/-é vo svojej tvorbe reflektujú špecifický fenomén – folklór. Ten do veľkej miery poznačil charakter našej kultúry. Z etnografického aj historického hľadiska je súčasťou slovenskej identity a spája sa najmä so životným štýlom na vidieku, s ľudovými tradíciami, zvyklosťami, porekadlami a prísloviami. Výstava však nebude prezentovať tieto tradičné hodnoty, ale ponúkne iný pohľad na folklór. Pôjde o kritické čítanie ľudovej tradície a jej reflexiu v širších historických, sociálnych a spoločenských súvislostiach, čo naznačuje už samotný názov výstavy FOLK-LORE. Vychádza síce zo slova folklór, ktoré prvýkrát použil britský spisovateľ a starožitník William Thoms v roku 1846, ale zámerne je rozložené na dve časti. Avizuje tak, že pôjde o prezentáciu diel, ktoré tento fenomén de(kon)štruujú, aby upozornili na to, že interpretácia folklórnej tradície je neukončený proces podliehajúci dobovým premenám. Ich rozpätie môžeme na jednej strane vymedziť obdivom a uctievaním ľudovej kultúry v procese národnej emancipácie, na druhej strane ideológiou vojnového Slovenského štátu, ktorého kultúrna politika zneužívala ľudovú tradíciu na budovanie falošného národného mýtu a na krytie rasovej politiky voči menšinám.

Jedným z akcentov výstavy je poukázať na doteraz málo reflektovanú skutočnosť, že model tradičného vidieckeho života bol odrazom patriarchálnej spoločnosti, kde bola žena v podriadenom postavení, ovládaná a často i ponižovaná vrátane fyzického násilia, čo ilustrujú mnohé ľudové príslovia a porekadlá: „Keď ženu ubiješ, akoby si roľu poviezol“, „Žena je ako drevená nádoba; ak ju nepobiješ, rozsuší sa“, „Peniaze sú dobré čítané a žena bitá“.

Výstava je členená do desiatich tematických okruhov, ktoré ukážu vždy iný aspekt skúmanej problematiky s cieľom vytvoriť sieť vzájomne sa prestupujúcich významových a obrazových vrstiev. V rámci tematických blokov sú prezentované aj dvojice diel umelcov a umelkýň (Fulla verzus Mlynárčik a Želibská, Majerník verzus Mitríková a Demjanovič), ktoré reprezentujú rôzne historické obdobia so zámerom konfrontovať často vzájomne si protirečivé prístupy k vybraným ľudovým motívom. Vo viacerých blokoch sa objaví kritické čítanie zaužívaných rodových stereotypov a rodovej nerovnosti. Skloňujú sa kľúčové slová ako čepiec – kritika stereotypne vnímaného statusu žien; svadba a jej spoločenský a sociálny rozmer, prechodové rituály vrátane spoločenského tlaku na skorý vydaj mladých dievčat; nevesta ako objekt; výšivka používaná podvratným spôsobom ako nástroj umeleckého aktivizmu/kraftivizmu. V iných tematických blokoch sú prezentované diela reflektujúce slávnosti a rituály tradičnej ľudovej kultúry optikou irónie a satiry – drevenica ako miesto výtvarnej intervencie, panelák ako nová drevenica, ale aj autorská reflexia individuálnej, národnej a etnickej identity, vidiecky inventár – ready made s novou funkciou, ako aj bizarné spojenie tradičnej ľudovej kultúry s ikonickou komiksovou a filmovou postavou – Batmanom. Výstava ukáže široké spektrum výtvarných stratégií, kde vo vzťahu k skúmanej problematike prevládajú apropriačné postupy, keď dielo nevzniká ex nihilo, ale vychádza z už existujúcich obrazov a umeleckých foriem, ktoré sa vzťahujú na folklór a ľudovú kultúru, ale aj na dejiny umenia.

V širšom kontexte skúmanej problematiky výstava reflektuje aj aktuálny, tzv. nový folklór, ktorý súvisí s návratom k prírode, vidieku, k jednoduchosti, blízkosti ľudí, akejsi „človečiny“, ako opozícia voči neosobnému rušnému mestskému životu. Tento trend je vidieť nielen vo výtvarnom umení a vizuálnej kultúre, ale aj v literatúre, dizajne a hudbe.

Dôležitým cieľom je zasadenie modelových diel domácich autoriek a autorov do širšieho generačného spektra (od reprezentantov moderny a neskorej moderny až po súčasnosť), odlišných poetík a výtvarných stratégií, čím vznikne nielen zaujímavý dialóg, ale aj kritický diskurz odrážajúci špecifiká jednotlivých kapitol našich dejín umenia a spoločnosti.

Na výstave sú prezentované diela pochádzajúce zo zbierok Nitrianskej galérie, Slovenskej národnej galérie, Východoslovenskej galérie, Galérie mesta Bratislavy, Mestskej galérie v Rimavskej Sobote, zbierky Art Fond – Stredoeurópsky fond súčasného umenia, súkromných zbierok a diel zapožičaných od súčasných autoriek a autorov, pričom niektoré budú vystavené prvýkrát.


Pohľady z výstavy

                                                 

Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Fond je hlavným partnerom projektu.