14.12.2011

29.01.2012

Salón Nitrianskej galérie, Župné námestie 3, Nitra

Cudzie miesta, vlastné územia

Výstava Cudzie miesta, vlastné územia predstavuje nový cyklus malieb slovenskej autorky strednej generácie Márie Machatovej, v pozadí ktorého stojí do určitej miery konceptuálne zadanie...

Mária Machatová

Miesto: Nitrianska galéria, Salón, Župné nám. 3, Nitria
Otvorenie : 14.12.2011 o 17.00 hod.
Výstava potrvá do 29.1. 2012

Kurátorky: Eva Kapsová, Marta Hučková

Výstava Cudzie miesta, vlastné územia predstavuje nový cyklus malieb slovenskej autorky strednej generácie Márie Machatovej, v pozadí ktorého stojí do určitej miery konceptuálne zadanie: hovoriť o zvláštnych, osobitých, vo svojej podstate   nevýrazných, nenápadných miestach, veciach a prostrediach, ktorých vizuálne pendanty nachádza autorka rovnako v domácom prostredí – na Slovensku ako i v cudzokrajnom – „cudzom“ Francúzsku.

Tvorbu autorky zásadne ovplyvňuje fakt, že striedavo žije na dvoch územiach – Slovenska a Francúzska. Citlivo vníma vzájomnú inakosť oboch, sociálne, kultúrne a geograficky- prírodne definovaných prostredí. Jej témy reflektujú odozvu domáceho priestoru i diania na pozadí exotického, zahraničného prostredia, s ktorým sa musela postupne zblížiť, stotožniť a vyrovnať. Vo  figurálnych kompozíciách a krajinárskych scenériách s témou Pláže a Vlny (Camargues, 2008) skúmala vzťah exotickosti tohto námetu k možnosti jeho neosobného, strohého, realistického záznamu. Fenomén vodného živlu exponovaný v tejto sérii neskôr pretransponovala do intímnejších skúmaní v rade obrazov kúpeľa/kúpania (Plynutie, 2009).

Postupne do priestoru jej mysle a predstáv stále nástojčivejšie vstupuje téma periférnych priestorov – krajných medzí súvisiacich s pocitom vnútorného outsiderstva, nezaradenosti, sociálnej a geografickej vylúčenosti, v nadväznosti na prežívanie toho, že  „cudzie sa nezvnútornilo a domáce sa odčleňuje/ odcudzuje“ (Krajné medze,2009).

Súčasťou reflektovania tohto stavu je téma ciest a periférnych priestorov, ktoré cielene vstupujú do pozornosti práve v „udalosti ciest“. Takúto podobu (atmosféru) banálnosti, všednosti (šedivosti a fádnosti) majú miesta , ktorými autorka prechádza, v ktorých žije, ktoré si osvojuje a ktorých sa vzdáva (Cudzie miesta, vlastné územia,2011). Ak na ne zameria svoj skúmavý pohľad, tento je vecne presný (nie neosobný), v jeho pozadí je skúsenosť a inklinovanie k tendencií (neo)metafyzickej maľby (štartovanej ešte v deväťdesiatych rokoch 20.stor.). Autorkin pohľad je zároveň intímne a existencionálne hlboký a senzuálne citlivý napriek, alebo možno práve preto, že operuje s výtvarnými stratégiami bad painting, ktoré stoja v opozícii voči stratégiám svietivej, k fotorealizmu inklinujúcej „exotickej maľby“. Koncept zámerne iného ladenia sa ukazuje práve na pozadí maľby predchádzajúcich cyklov, kedy „ svietivé bolo stvárnené svietivým“. Dnes Machatová prezentuje tvorbu vo fáze „nerozsvieteného“ obrazu, na ktorom neatraktívne miesta, banálne situácie, nevábne predmety (staré garáže, paneláky, autobusové stanice, tržnice, priemyselné periférie) zažiaria emocionálnym nábojom, vylúdia skrytú harmóniu. Autorka poukazuje na spoločný fenomén nereprezentatívneho, ktorý je rovnakej miere  prítomný v prostredí s odlišnými kultúrnymi a sociálnymi dejinami (Slovensko a Francúzsko), v konečnom dôsledku však závisí od uhla pohľadu a  vizuálneho podania, akým autorka vyhodnocuje niečo, čo by sa dalo nazvať vnútorným životom vecí, ich existenciálnym bytím.

machatova pozvanka