11.05.2005

26.06.2005

Reprezentačné sály - Nitrianska galéria, Župné námestie 3, Nitra

Bez názvu – Danuta Binder / Pavol Binder

Umelecká a manželská dvojica - Danuta Binder a Pavol Binder - sa do Nitry vracia po 25 rokoch, keď v roku 1980 vystavovali na zaujímavo koncipovanej neoficiálnej sochárskej výstave – Stretnutie vedy s umením, ktorú kurátorsky zastrešila Zuzana Bartošová...

Danuta Binder / Pavol Binder

Miesto konania výstavy: Reprezentačné sály NG, Nitrianska galéria, Župné nám. 3, 949 01 Nitra
Otvorenie výstavy: 11. 5. 2005
Trvanie výstavy: 11.5. – 26.6.2005

Kurátor: Mgr. Adriana Čeleďová

Je pre mňa veľkým potešením predstaviť v Nitrianskej galérii poľsko-slovenskú dvojicu umelcov, ktorí sú na pôde slovenského výtvarného umenia reprezentanti autentického výtvarného prejavu.

Umelecká a manželská dvojica – Danuta Binder a Pavol Binder – sa do Nitry vracia po 25 rokoch, keď v roku 1980 vystavovali na zaujímavo koncipovanej neoficiálnej sochárskej výstave – Stretnutie vedy s umením, ktorú kurátorsky zastrešila Zuzana Bartošová.

Maliarka Danuta Binder ukončila štúdium maliarstva na Akadémii výtvarných umení vo Varšave a potom získala štipendium Ministerstva kultúry Poľskej republiky na Vysokú školu umeleckého priemyslu v Prahe.

Zásadnou témou v tvorbe Danuty Binderovej sa od 60. rokov stáva štvorec, základný element konštruktivistických a neokonštruktivistických tendencií vo výtvarnom umení. Autorka tento tvar interpretuje maliarskymi prostriedkami do rozličných variácií. Rieši plochu v centrálnej kompozícii používaním premyslenej farebnej palety.

V 80. rokoch maliarka ustupuje od lineárnej geometrickej maľby, konštruktivistické východisko však neopúšťa, mení iba maliarsky rukopis. Na plátne sa objavujú pointilistické bodky, šrafovanie, kresba čiary, ktoré prinášajú ľahký dynamický akcent. Autorka čiastočne mení formát obrazu, riešenie svojej témy nachádza aj v obdĺžnikových kompozíciach.

Okrem plátna používa Danuta Binderová vo svojej tvorbe aj veľmi širokú paletu rozličných typov a druhov papierov, rozsiahlu zbierku tvoria strihové papiere použitých starých čísiel módneho časopisu BURDA. Zasahuje do nich kresbou – čiarami, linkami, šrafúrami, z ktorých vznikajú geometrické kompozície.

Sochár Pavol Binder rovnako ako jeho manželka Danuta, študoval v Prahe na Vysokej škole umeleckého priemyslu sochársku tvorbu.

Od 60. rokov vytvára nezvyčajné drôtené objekty. Na slovenskej výtvarnej scéne je použitie tohto materiálu ojedinelým fenoménom. Drôt – materiál vychádzajúci z tradičného remesla v kontexte slovenskej ľudovej kultúry sa stal inšpiráciou pre Pavla Bindera. Vytvára monumentálne geometrické kompozície, ktoré napriek svojmu rozmeru sú nositeľmi ľahkosti a krehkosti. Na výstave sú prezentované aj komornejšie drôtené objekty z ostatných rokov. Dôležitým znakom týchto objektov je ich priehľadnosť. Transparentná povaha drôtených plastík – to je jedna z otázok, ktoré vo svojej tvorbe autor rieši.

Technikou vypletania vzniká hmotný objekt, ktorým však okolitý svet môže „prestúpiť“ vidíme aj to, čo je za nimi, aj okolo nich – vymedzujú priestor, zároveň ním prenikajú. Môžeme vidieť aj vnútro objektu, zároveň objekt prehliadame, keď splýva zo svojim okolím. (Tento moment zosúladenia sa s priestorom, výborne vyniká v priestore autorovej záhrady, kde v príjemnom prírodnom prostredí spoluznejú s okolitým prostredím).

Mnohé z objektov prezentovaných na výstave sú inštalované závesným spôsobom, tým je zvýraznená ľahkosť objektov a zároveň ako kinetický objekt rozohrajú jemnú hru tieňov okolo seba. Tu teda neplatí, s istou mierou nadsádzky, nedotýkajte sa vystavených exponátov, práve naopak, jemný dotyk spôsobuje pohyb, ktorý je v danej chvíli vítaný.

Zámerom pri inštalovaní diel bolo dosiahnuť vzájomnú symbiózu dvoch rozdielnych médií čerpajúcich idey zo spoločného východiska.

Spočiatku sa striktne rozdelil priestor galérie na polovicu – svetlejšie miestnosti boli vyhradené pre maľbu, v druhej časti sa tmavší priestor galerijných miestností vyčlenil pre drôtené objekty. Z väčšej časti bol tento zámer dodržaný, no v priebehu inštalovania sa predsa len objavili prestupy do vyhradených polí a jednotlivé umelecké diela tak vytvorili zaujímavý vzájomný dialóg. Dvojrozmernosť plátien dostala akcent priradením trojrozmerného objektu do spoločného priestoru a rovnako monochrómnosť drôtených objektov ešte zdôraznili farebné plátna inštalované v ich blízkosti.