Ferdinand Hložník — Žatva na ŠM, Mlatba na ŠM

Ferdinand Hložník, ktorý tvoril najmä v 2. polovici 20. storočia, patrí ku generácii poznačenej druhou svetovou vojnou. Keď vypukla, autor mal len 18 rokov. Podobná životná a umelecká skúsenosť ho spájala nielen so starším bratom Vincentom Hložníkom, ale aj s ďalšími umelcami, ako boli Orest Dubay, Ladislav Guderna, Viliam Chmel, Ervín Semian alebo Jozef Šturdík, s ktorými vstúpil do Skupiny 29. augusta, založenej v roku 1958 na podnet Štefana Bednára z Generácie 1909. Venoval sa predovšetkým maľbe a kresbe, ale aj ilustrácii. Jeho tvorba prešla istým ideovým a formálnym vývojom. V začiatkoch svojho umeleckého formovania bol ovplyvnený tvorbou Cypriána Majerníka, ale aj kubizmom Pabla Picassa. Po období socialistického realizmu sa v raných 60. rokoch 20. storočia priklonil k abstrakcii s dôrazom na štruktúru a farebnosť maľby, čím sa priblížil k jazyku informelu. Toto obdobie autorovej tvorby je považované za jedno z najvýznamnejších. V 70. rokoch 20. storočia sa v jeho tvorbe objavili témy vojny a Slovenského národného povstania, venoval sa aj krajinomaľbe. Neskôr u neho dominovali imaginárne figurálne obrazy, expresívna štylizácia až surrealistický výtvarný prejav. 

Prezentované maľby Žatva na ŠM a Mlatba na ŠM pochádzajú zo signifikantného roku 1950, pretože tematicky zodpovedajú nástupu novej socialisticko-realistickej doktríny. Skratka v názve ŠM znamená štátny majetok – typ kolektívne riadeného poľnohospodárskeho družstva, ktoré sa zakladali práve v 50. rokoch. V časopriestore doby ide o nový fenomén odkazujúci na násilnú kolektivizáciu, kedy boli samostatne hospodáriaci roľníci nútení vstupovať do kolektívne riadených družstiev. Hložníkove diela nevypovedajú nič o drámach, ktoré tieto násilnosti sprevádzali, z jeho strany je to skôr povinná jazda, akýsi zmyslový prepis videného, ktorý sa prejavuje v rovnakom formáte, technike aj v jednoduchej kompozícii. Autor zobrazuje roľníkov pri žatevných prácach s typickými atribútmi, ako je traktor, žatevný stroj, mláťačka na mlatbu obilia. Je pravdepodobné, že tieto maľby vznikli na objednávku štátu v rámci tzv. úlohových prác. Išlo o akcie, kde Zväzom slovenských (resp. českých) výtvarných umelcov boli vypísané ideologické témy (jednou z ťažiskových bolo práve socialistické poľnohospodárstvo) a umelci sa mohli do tejto výzvy prihlásiť a poberať štipendium. Mnohí umelci to vnímali pragmaticky, ale bol to spôsob, ako si nová ideológia umelcov kupovala. Dôkazom, že aj v prípade týchto obrazov išlo o štátne štipendium, by mohla byť skutočnosť, že Hložník sa zúčastnil výstavy Výtvarná úroda (1950) v Prahe, ktorú organizoval Svaz československých výtvarných umělců ako celoštátnu výstavu. Tá sa konala s cieľom prezentovať výsledky spomínaných prác. Obidve Hložníkove diela sa do zbierky Nitrianskej galérie dostali kúpou v roku 1970.