Bedrich Hoffstädter — Krajina

Bedrich Hoffstädter bol jedným z členov Generácie 1909 – patril do jej pražskej vetvy spolu s ďalšími umelcami zo Slovenska, ktorí študovali v Prahe (Cyprián Majerník, Ján Želibský, Eugen Nevan). V bratislavskej to boli predovšetkým Ján Mudroch a Peter Matejka. Generácia bola označovaná aj ako svedomie doby, pretože na rozdiel od starších umelcov – zakladateľov slovenskej moderny, akými boli Benka, Bazovský, Fulla a Galanda, ktorí zvýznamňovali výtvarný prejav viazaný na reflektovanie národnej identity –, táto „nová generácia“ uprednostňovala existenciálne témy súvisiace s hospodárskou krízou, nástupom fašizmu a udalosťami druhej svetovej vojny. Druhou významnou ikonografickou líniou Generácie 1909 boli civilistické témy, motívy kaviarní, divadla, koncertov, mestského a spoločenského života.

Práve Hoffstädterovu tvorbu charakterizovali civilistické, mestské a urbánne námety, ktoré autor zobrazoval až na úrovni zaznamenávania každodenných udalostí. Jeho maľba V električke, s podtitulom Šuškaná (1943), patrí k ikonickým dielam tejto línie medzivojnovej maľby. Do dejín umenia sa však zapísal predovšetkým ako dokumentarista športu a športovcov dynamickými figurálnymi kompozíciami (Basketbal, 1945, Basketbalisti, 1945, Zápasníci 1942, Pred bránkou, 1942, Šermiari, 1940 – 1945). 

Koncom 40. rokov 20. storočia autor civilistické témy opustil a venoval sa predovšetkým krajinomaľbe. Z tohto obdobia pochádza aj maľba Krajina zo zbierok Nitrianskej galérie. Dielo patrí do veľkej skupiny akvarelov, ktoré zobrazujú zväčša konkrétne motívy – lokality vyjadrené v názve obrazov (Prosiecka dolina, Ďumbier, Rohačka, Choč z Liptova, V Zázrivej). Krajina sa od tohto súboru odlišuje tým, že v názve chýba špecifikácia a identifikácia konkrétneho miesta, ktoré zobrazuje. Napriek tomu vieme s istotou povedať, že ide o slovenský vidiek, ktorý sa stal trvalou autorovou inšpiráciou. Pravidelne navštevoval Oravu a Liptov od roku 1946. V jeho dielach absentuje figúra a jeho výhradným záujmom sa stala krajinomaľba. Inklinoval k nej i preto, aby sa vyhol prvoplánovým budovateľským témam. O krajinárstve v 50. rokoch sa píše ako o „únikovej téme“ tých maliarov, ktorí sa chceli vyhnúť ortodoxným témam socialistického realizmu. 

Akvarelová maľba menšieho formátu Krajinomaľba zobrazuje prírodnú krajinu, ktorej kompozícia pozostáva z troch plánov. V prvom autor zachytáva pasúci sa dobytok na trávnatej ploche, druhý plán zobrazuje vrchy a tretí je ukončený oblohou. Obrazom sa nesie zaujímavá, dalo by sa povedať, až neproporčná dynamika. Prechádza od plošných redukovaných tvarov trávnatej časti a zvierat so skicovitým, výrazne uvoľneným rukopisom, až po dramatické, detailnejšie vykreslené oblaky s dôrazom na hru s tieňom, plastickosťou a ilúziou ich hĺbky. 

Bedrich Hoffstädter tvoril a pracoval prevažne v prvej polovici 20. storočia a žil pomerne krátky život, keď ako 44-ročný tragicky zahynul počas automobilovej nehody. Na streche auta v tom čase prevážal svoj obraz Liptovské hole (1951) z Demänovskej doliny na výstavu, obraz sa zachoval a dnes sa nachádza v zbierkach SNG. Z posledného obdobia autorovej tvorby pochádza aj dielo Krajina (1940 – 1950). Maľba sa do zbierky Nitrianskej galérie dostala kúpou v roku 1989.