Obrázok diela
Slovenská zem
Video

Tomáš Džadoň vo svojej tvorbe vychádza z našej regionálnej minulosti, historicko-politických zmien a kontrastov obdobia socializmu a súčasnosti, či ľudových tradícií, ktoré sprítomňuje v nových súvislostiach a formách. K najvýraznejším patria jeho diela na pomedzí sochárskej reinterpretácie architektúry a intervencie do reálnych architektonických priestorov. Dôležitým v tomto kontexte je pre Džadoňa motív paneláku ako domova, v ktorom vyrastal v poslednom desaťročí socializmu, a jeho prepojenie s drevenicou, nositeľkou ľudovej tradície a minulosti. V týchto charakteristických slovenských stavbách však nehľadá konflikt, skôr mu ide o syntézu, keďže panelák chápe ako „novú drevenicu“ (Palo Fabuš) svojej generácie. I v ostatných okruhoch jeho tvorby je dôležité synkretické prepojenie minulosti s prítomnosťou, ktoré však nie je zaťažené pátosom nostalgie, ako aj hľadanie vlastnej identity na pozadí uvedomenia si lokálnej histórie a skúsenosti zo zmeny režimov.

Pre Džadoňa je dôležitý materiál, ktorý je buď nosným prvkom významu diela, alebo je použitý ako simulácia reálneho materiálu, čím je docielený väčší kontrast medzi skutočnosťou a tým, čo ako skutočnosť chceme vnímať. Animácia Slovenská zem patrí do okruhu diel, v ktorých autor pracuje so slaninou od svojej babky, využívajúc v nich na jednej strane jej vizuálne a čuchové vlastnosti, na strane druhej asociácie, ktoré v nás slanina – ako tradičný slovenský pokrm – vzbudzuje. Ako sám píše: „Domáca slanina nie je obyčajný kus mäsa. Slanina je tromf. Symbol domova. Ideálneho stavu. Je v nej niečo posvätné a zároveň úplne obyčajné. Predchádza jej niekoľkomesačná starosť o prasa, ktorá končí jeho rituálnym zabitím. To všetko sa zakonzervuje v udiarni dymom zo smrekovo slivkových halúz. Súčasným slovníkom povedané, domáca slanina je archaickým facebookom, kde sa miesto ‚like‘, ‚comment‘ a ‚share‘ používa ,panebože‘, ,hmm‘, ,pamätám si… ‘ Slanina je najlepší úplatok.“ 1

Dielo Slovenská zem je v kontexte Džadoňovej tvorby pomerne netypické, jednak zvoleným médiom (keďže jeho diela majú zväčša sochársku podobu) a taktiež tým, že tu nepoužíva reálnu slaninu, ale len jej fotografie, ktoré rozanimoval ako rotujúcu planétu. Prerastená slanina svojimi typickými pruhmi mäsa a tuku naozaj pripomína krajinu, alebo lepšie povedané rez geologickými vrstvami, pričom v tejto animácii evokuje skôr oceány a kontinenty. Dielo aj vďaka svojmu názvu môžeme chápať ako vtipný a zároveň poetický, no z časti aj ironický komentár našej slovenskej identity a uvedomenia si vlastného postavenia v rámci národov tejto planéty. Slanina je „naša“ – typicky slovenská, má dôležité miesto v našej gastronómii i kultúre, jej vôňa a chuť v nás evokuje domov. No ak sa na toto dielo pozrieme aj z druhej strany, zistíme, že okrem tej slaniny možno ani nemáme čo svetu ponúknuť a „slovenský svet“ sa ešte stále točí okolo našej sedliackej histórie a folklórnej tradície. Džadoň tu však nevyjadruje jednoznačný postoj, ponúka len vzdialený pohľad (ako keby z vesmíru), pričom možnosť interpretácie a domyslenia si súvislostí prenecháva divákom.

Tomáš Džadoň sa narodil v roku 1981 v Poprade, kde vyrastal v paneláku s výhľadom na Vysoké Tatry. Štúdium začal v roku 2001 na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, no po roku odišiel na Akademii výtvarných umění do Prahy, ktorú absolvoval v roku 2007. V rokoch 2008-2013 bol doktorandom na VŠVU v “NEATELIÉRI” prof. Dezidera Tótha. V roku 2007 vyhral 1. cenu na Essl Award za Českú republiku, v roku 2009 získal Cenu Cypriána na Skútri – Bienále mladého umenia v Trnave. V tom istom roku sa stal finalistom slovenskej Ceny Oskára Čepana, ako aj českej Ceny Jindřicha Chalupeckého. V roku 2012 bol opäť jedným z finalistov Ceny Oskára Čepana. Žije a tvorí v Prahe.

— Omar Mirza

Zdroje

1 Tomáš Džadoň, autorský katalóg, 2012

Inv. č.: F 69
Autor: Tomáš Džadoň
Názov diela: Slovenská zem

Rok vzniku: 2007
Technika: animácia, loop
Materiál: dátová karta SD 2 GB
Rozmery: 6 sekúnd
Značenie: neznačené

Akvizíciu z verejných zdrojov podporilo MKSR.