Maximilián Schurmann, Starec

Vrodený talent, získaný po svojom ilegitímnom otcovi, rakúskom portrétistovi Raymundovi von Wicherovi ¹, rozvíjal nielen pod jeho odborným vedením, ale i v špeciálnej škole pre historickú maľbu, ktorú vyučoval už takmer sedemdesiatročný profesor Christian Griepenkerl...

K-38 Schurmann

inv.č. : K 38
autor:  Maximilián Schurmann
názov: Starec
technika: kresba
materiál: papier, zožltnutý
rok: 1907
rozmery: 44,5×30 cm
značenie: vpravo hore ceruzkou: Max Schurmann 3.VIII.1907

Držiac v ruke a skúmajúc vyše storočnú kresbu Maxa Schurmanna, portrét Starca na  zažltnutom papieri, v technike uhoľ, z roku 1907, teda z obdobia, keď bol Maximilián poslucháčom prvého ročníka Akadémie výtvarných umení vo Viedni, obdivujem jeho precízne kresliarske stvárnenie portrétovanej osobnosti, obdivuhodný ponor mladého človeka do psychológie modelu.  Vrodený talent, získaný po svojom ilegitímnom otcovi, rakúskom portrétistovi Raymundovi von Wicherovi ¹, rozvíjal nielen pod jeho odborným vedením, ale i  v špeciálnej škole pre historickú maľbu, ktorú vyučoval už takmer sedemdesiatročný profesor Christian Griepenkerl².

Maxova neobyčajná pracovitosť a húževnatosť opierajúca sa o skvelé nadanie a výbornú výtvarnú pamäť ho zaradili medzi najlepších poslucháčov akadémie. Dokladom je táto jeho realistická kresba, ktorá spodobuje úctyhodného starca. Autor tvár vkomponoval na strednú kolmú os, mierne natočenú do trojštvrťového profilu. Hlava starého muža, najmä jeho tvár zbrázdená hlbokými vráskami, s vejárikmi okolo očí, okrem ťažkého životného údelu prezrádza nielen životnú múdrosť, empíriu, ale i únavu vekom.  Upravené vlasy, šedivejúca brada s fúzami, sviatočné oblečenie s bielou košeľou evokujú človeka jednoduchého, avšak dôstojného. Táto Schurmannova podobizeň citlivo reaguje na slohové zmeny umenia, ktoré boli príznačné k záveru 19. storočia a začiatku 20. storočia. Dielo ponúka obraz o dobe a spoločnosti na pozadí osobitej konštanty ľudskej individuality, v ktorej autor preferuje psychologický a významový dosah. Majstrovstvo rukopisu mladého Schurmanna umocňuje i šerosvit, vyvolávajúci v kresbe vážnu a pokojnú atmosféru.


Curriculum vitae

Maximilián Schurmann (Štvrtok na Ostrove *29. augusta1890) vstúpil na slovenskú výtvarnú scénu po absolutóriu na viedenskej Akadémie výtvarných umení v roku 1914. Počas štúdia na Akadémii Julien vo Francúzsku sa po r. 1914 zoznámil s Claude Monetom (1840-1926), kedy pod jeho vplyvom namaľoval série krajinomalieb, ktoré svojou umeleckou hodnotou patria k vzácnym dielam slovenského impresionistického umenia. Po začatí prvej svetovej vojny 1914-1918 bol ako cudzí štátny príslušník internovaný v tábore v Espalion, kde sa venoval najmä portrétnej tvorbe a kresbe.

Portrétna tvorba a figurálne kompozície tvoria prevažnú časť rozsiahlej maliarskej tvorby autora, ktorá bola ovplyvnená viedenským akademizmom, ale i bezprostredným stykom s impresionizmom. Spojenie týchto dvoch názorov v diele Maximiliána Schurmanna predstavuje osobitnú variantu v slovenskom maliarstve. Ako jediný zo slovenských maliarov nadviazal na “monetovský impresionizmus”.

Od r. 1919 – 1923 striedavo žil a tvoril v Nitre a v Paríži. V r. 1921 sa spolupodieľal na založení Umeleckej besedy slovenskej. V nasledujúcich r.1923-1928 sa venoval voľnej maliarskej tvorbe, krajinným scenériám, zátišiam a portrétnej tvorbe. V danom období absolvoval viacero študijných ciest do Francúzska, Talianska, Švajčiarska, Francúzska, Anglicka. V r. 1929 z dôvodu nedostatku objednávok sa Schurmann s rodinou presťahoval do Bratislavy a v r. 1938 založil súkromnú maliarsku školu, ktorú o rok neskôr preberá novozaložená Slovenská vysoká škola technická, na ktorej od r. 1939 – 1941 pôsobil ako docent pre maľbu. Ako mimoriadny profesor pre maľbu na SVŠT pôsobil v r. 1941-1945. V nasledujúcich rokoch až do svojej smrti sa venuje voľnej maliarskej tvorbe, vytvára grafické návrhy na známky a sčasti i ilustruje knižné tituly.

Maximilián Schurmann zomrel 24. marca 1960 v Bratislave.

Marta Hučková
Nitra, 26.9.2012

Foto: Slávomír Žákovič

1.) Raymund von Wichera (1862 Frenštát pod Radhoštěm – ? -1925) dvorný maliar rodiny cisára Jozefa Františka (1830-1916), súčasne jeho poradca pre oblasť výtvarného umenia.

2.) Profesor  Christian Griepenkerl (1839-1912) pôvodom nemeckej národnosti, bol tým profesorom, ktorý v r. 1907 Adolfovi Hitlerovi zamietol prijatie na akadémiu po predložení jeho výtvarných prác. O rok neskôr  svoje stanovisko profesor potvrdil a Hitler nebol opäť prijatý.

Použitá literatúra:
Hučková, M.: Maximilián Schurmann (1890-1960), kresba, grafika, akvarel. In: Životopis M. Schurmanna, str. 20., vydala Nitrianska galéria, 2010
Christian Griepenkerl: en.wikipedia.org./wiki/ Christian_ Griepenkerl