Tvorba národného umelca Jozefa Kostku je mnohotvárna a rozmanitá. Už od počiatku ju rozvíjal v znamení príklonu k básnickému umeniu, s predsavzatím napĺňať svoje sochy bohatým vnútorným životom, plným asociácií, duchovných väzieb so svetom, dobou, jej mementami i bolesťami. Svet raných Kostkových sôch bol inšpirovaný antickým umením, tvorbou Michelangela Buonarottiho, vrcholným barokom. Odpovede na svoje hľadanie nachádzal i u Augusta Rodina či E.A. Bourdella. Kostkove rané diela už boli koncipované emotívne, s výrazným svojským rukopisom.
Senzuálne precítený archaizujúci akcent bourdelovskej varianty nachádzal odozvu v dielach po r. 1940. Jeho vrodenému a tvorivému naturelu bola ako materiál najbližšia mäkká a poddajná hlina, z ktorej modeloval poetizujúce figúry, ale i lyrizujúce, s metaforickým pretlmočením. Táto vitalistická, harmonizujúca perspektíva postupne sa z jeho sôch časom akosi vytrácala a v tvorbe začali prevládať disharmonické, tragické pocity, ktoré vyplývali z ťažoby vojnového ovzdušia.
K týmto prebásneným patrí i jeho “Smútiaca”, u ktorej, prostredníctvom citovo prehĺbeného autorského vzťahu, sa stala zexpresívnená výpoveď a tvarová deformácia diela. Sochár popri citlivej modelácii figúry študoval i jej anatómiu. Cieľavedome pridával alebo uberal z hmoty aby dosiahol dojem dynamiky vstupujúcej do priestoru. Modelačne bohato rozpracúval povrch hmoty rátajúc s menlivosťou svetelného pôsobenia, ktoré umožňuje odhaľovať ďalšie významové vrstvy diela, či už jeho lyrické, alebo dramatické vyznenie.
Zdanlivo statická “Smútiaca”, sediaca, obnažená ženská postava schúlená do svojho melancholického bôľu, plná úzkosti, sa stáva v konečnom dôsledku vyjadrením akcie a súčasne pasivity. Kostka dômyselne využil prvky diagonálnej kompozície a to vychýlením ťažiska sochy. Pri komponovaní postavy detaily tváre ustúpili do úzadia. Dynamiku dramatickosti umocnil záklonom hlavy a gestami rúk, čím dosiahol silný, nostalgický emocionálny dojem.
“Aby sme prenikli do duše básnika,
musíme v jeho diele vyhľadať tie slová,
ktoré sa vyskytujú najčastejšie.
Slovo prezradí, čím je posadnutý“.
Charles Baudelaire
Jozef Kostka (1912 – 1996)
Prvým učiteľom mu bol strýko Ferdiš Kostka, ľudový keramik zo Stupavy. Umelecké nadanie získané po svojich predkoch si v r. 1929-1932 rozvíjal na Umeleckopriemyselnej škole v Brne a v Prahe na Umeleckopriemyselnej škole u prof. Karla Dvořáka v r. 1932-1937. Ročný študijný pobyt na École des Beaux-Arts v Paríži absolvoval v r.1938-1939. V tom roku sa zúčastnil na výstave slovenského umenia v New Yorku. Od r. 1939 bol asistentom na Oddelení kreslenia a maľovania pri SVŠT v Bratislave. Na SVŠT ako docent pôsobil od r. 1943. V r. 1947-1949 sa stal profesorom na Pedagogickej fakulte Univerzity J.A. Komenského v Bratislave. O dva roky neskôr, v r. 1949 sa podieľal na založení Slovenskej národnej galérie a Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde pôsobil ako profesor a vedúci oddelenia figurálneho sochárstva. V období r. 1955-1959 bol rektorom. V r. 1958-1969 pravidelne vystavoval na významných výstavách doma i v zahraničí. Študijné cesty do Anglicka, Francúzska a Talianska absolvoval v r. 1966-1968. V r. 1967 mu bol udelený titul národného umelca. Rok zastával funkciu predsedu Zväzu slovenských výtvarných umelcov (1969-1970). Bol členom viacerých umeleckých spolkov nielen na Slovensku, ale i v Čechách. Z politických dôvodov musel nedobrovoľne odísť do dôchodku z VŠVU v r. 1973. Počas svojho tvorivého života získal množstvo cien a vyznamenaní. Venoval sa komornej i monumentálnej tvorbe.
Jozef Kostka zomrel v Bratislave 30.9.1996. O rok neskôr jeho manželka Anna Kostková zakladá nadáciu Jozefa Kostku. V r. 2000 bola otvorená Galéria Jozefa Kostku, ktorú vybudovala jeho manželka Anna nad umelcovým domom, v ulici na Záhradách 17, v Bratislave.
— Marta Hučková, jún 2013
Použitá literatúra
Peterajová, Ľ.: Súčasné české a slovenské umenie. In: Slovenské umenie. Jozef Kostka. Tatran Bratislava, 1983, str.358-359
Dubnický, J.: Súčasné slovenské umenie. In: Kostka. Nakl. V.H. Kurthu, Bratislava, 1944
Macharáčková, M.: Jozef Kostka – klasik slovenskej sochárskej moderny. Nitrianska galéria.2013
Inv. č.: P 288
Autor: Jozef Kostka
Názov diela: Smútiaca
Rok vzniku: 1943
Technika: modelovanie, liatie
Materiál: bronz
Rozmery: 41 × 15,5 × 22 cm
Značenie: neznačené