Igor Kalný — Bez názvu

Séria Bez názvu patrí do cyklu zaujímavo štrukturovaných geometrických tušových kresieb, ktoré začal Igor Kalný realizovať v roku 1984. Základnú osnovu prác tvoria narysované horizontály a vertikály, ktoré vytvárajú pravidelné línie. Protikladom týchto chladných, neosobných a striktných geometrických rastrov vytvorených podľa pravítka je dynamický a energický autorov zásah v podobe akejsi jemnej lyrickej štruktúry vytvorenej tušovou kresbou. Toto spontánne expresívne gesto pripomína organický prvok, ktorý narúša stabilitu a pokoj strohej narysovanej geometrickej osi a vnáša do nej pohyb a život. V tejto sérii kresieb sú v protiklade dva princípy: poriadok a chaos, ktoré  sa vzájomne ovplyvňujú. Na jednej strane by sa mohlo zdať, akoby „živá kresba“ na štruktúre línií parazitovala, na druhej strane, by sme však rovnako mohli povedať, že sa organický prvok snaží vymaniť spod prísnej geometrickej schémy. Autor pristupuje ku kresbe analyticky, skúma jej možnosti a testuje hranice samotného média, využívajúc k tomu stratégie postavené na príťažlivosti vizuálnych protikladov.

Igor Kalný vstúpil na domácu umeleckú scénu na prelome 70. a 80. rokov 20. storočia, ale napriek tomu nemal blízko ku svojim generačným vrstovníkom, ktorí boli ovplyvnení neoexpresívnymi tendenciami nastupujúcej postmoderny. Autora zaujímali analytické tendencie z okruhu generačne starších umelcov tvoriacich jadro neoficiálnej umeleckej scény, ktorej súčasťou sa stal i samotný autor. Kľúčovým médiom jeho tvorby bola predovšetkým kresba, ktorá prešla zaujímavým vývojom od pečiatkových kresieb vytvorených prostredníctvom odtlačkov detských pečiatok s motívom zvieratiek, cez štrukturálne kresby, farebné a čiernobiele lyrické kresby ceruzkou, až po obkresľovanie banálnych predmetov (okuliare, vešiak, atď.) a nakoniec i vlastného tela (tzv. Telovky). K charakteristickým znakom jeho prác patrí násobenie a kumulácia zobrazovaných motívov ako aj manipulácia so samotným papierom, ktorý zámerne krčí, pretrháva alebo prekladá. Vo svojej tvorbe pracoval aj so slovom a písmom a neoddeliteľnou súčasťou jeho práce bolo spojenie s hudbou a poéziou. Venoval sa tiež akciám. Napriek tomu, že v jeho tvorbe dominuje princíp hry, spontánnosť a expresívnosť, ide o tvorbu, v ktorej reflektoval svet okolo seba, politickú situáciu, neslobodnú atmosféru v období normalizácie, ktorú sám ťažko niesol.